Preto treba jeho zakladaniu venovať veľkú pozornosť.
Chyby, ktoré urobíme, sa síce dajú napraviť, ale stojí to veľa námahy a peňazí. V súčasnosti sú známe dva spôsoby zakladania trávnika:
Sejba do pripravenej pôdy a mačinovanie
Pripravenú pôdu pred sejbou skypríme, odstránime skaly, respektíve hrubší štrk, korene listnatých burín a podobne. Na plochu jedného štvorcového metra potrebujeme 15 - 30 g trávnatého semena zloženého z rôznych tráv podľa toho, ako bude trávnik využívaný a zaťažovaný. Dbáme na to, aby spodná vrstva pod koreňovou sústavou tráv bola dostatočne priepustná, ale aj absorbčná. Má totiž v čase veľkého zamokrenia zadržiavať vodu a v čase sucha ju uvoľňovať.
Osivo v požadovanom zložení rovnomerne rozhodíme na plochu a hrabľami zapracujeme do pôdy, do hĺbky 5 - 20 mm, podľa veľkosti semien. Pôdu dobre utlačíme valcom alebo doskami, ktoré prišliapneme. Plochu primerane zavlažíme. Voda však nesmie stáť na ploche, lebo by došlo k vyplavovaniu semien.
Položenie hotových trávnatých kobercov
Pri zakladaní trávnika mačinovaním musíme dbať na to, aby pôda bola dokonale pripravená, vyrovnaná, vyhnojená. Plochu primerane zavlažíme (nie tak, aby bolo blato), položíme trávnaté pásy a tie zavlažíme.
Udržiavanie trávnika
Spočíva najmä v kosení, zavlažovaní, vyplievaní púpav či iných burín tzv. vypichovaním. Robí sa dlhým zaobleným nožom, aby sme odstránili aj koreň. V pravidelných intervaloch trávnik prihnojujeme v čase intenzívneho rastu trávy, od mája do septembra. A to aspoň raz mesačne, predovšetkým dusíkatými hnojivami. V jarnom období po zime vplyvom mrazov a plesní sa na trávniku vytvoria prázdne miesta. Takisto pri vyhrabávaní lístia alebo machu môžeme trávnik poškodiť. Tieto miesta je potrebné pokypriť, podsiať semenom, zarovnať lopatou alebo doskou a zavlažiť. Trávnik kosíme podľa druhu trávnika, intenzity jeho rastu tak, aby výška strniska bola 3 - 5 cm. Nadrobno pokosenú trávu môžeme v čase sucha nechať rozhádzanú na trávniku. Tlmí vyparovanie pôdy.
DROBNÉ RADY - DOBRÉ RADY
Ak chceme trávnik tam, kde je bažinatá pôda, je vhodné ju drenážovať perforovanými PVC hadicami
Raz za 3 až 5 rokov sa odporúča v období vegetačného pokoja prihnojiť trávnik kompostom v dávke 0,4 - 1 kubický meter na 100 štvorcových metrov.
Počas vegetácie, najmä po výdatných dažďoch, ruže plytko okopávame, odstraňujeme plané výhonky rastúce z podpníka.
* * *
Jarný rez šípových ruží
Zazimované ružové kríky uvoľníme od nakopcovanej hliny prípadne iného materiálu, čečiny či rašeliny, až keď pominie nebezpečie silných mrazov. Teda od konca marca do polovice apríla. Skorší rez urýchľuje kvitnutie ruží, neskorší ho odďaľuje.
Pri záhonových (kríčkových ružiach) skracujeme výhonky každý rok na jar. Najskôr urobíme prerezávku slabých výhonkov, potom skrátime zvyšné výhonky. Pri slabo rastúcich kultivaroch na 2-3 púčiky 15-20 cm, pri stredne rastúcich na 3-5 púčikov, 30-40 cm. Pri bujne rastúcich na 5-8 púčikov. Pri sadových ružiach kvitnúcich počas vegetácie len raz robíme na jar prerezávku starých alebo príliš slabých výhonkov. Ponechané výhonky skrátime (najviac o jednu tretinu) až po odkvitnutí. Pri kultivaroch, ktoré počas vegetácie kvitnutie opakujú, robíme len jarné presvetľovanie. Pri popínavých ružiach odstránime pri jarnom presvetľovaní staré výhonky a ponecháme najviac 6 silných mladých výhonkov, ktoré čiastočne skrátime, aby sa rozkonárili. U stromčekových ruží vyrežeme staré odumreté, prehustené výhonky. Korunku skrátime na 15-20 cm. Výhonky u ruží režeme 5-8 mm nad púčikom, aby nezaschli. Plané výhonky odstraňujeme pri koreni.
Správny jarný rez šípových ruží je predpokladom na úspešné vypestovanie kvalitných, farebných, bohato kvitnúcich ruží. Preto na jar po rozmrznutí pôdy ruže prihnojíme Cereritom (60-80 g na štvorcový meter), v polovici mája a koncom júna prihnojíme 0,3-percentným roztokom Herabsinu 1 alebo postrekom Vegafloru. Po 3-4 rokoch vápnime, najlepšie mletým vápencom (Hydratom), na jeseň v množstve 0,25-0,5 kg na štvorcový meter. V trojročných intervaloch hnojíme kompostom alebo dobre preležaným hnojom. Za suchého počasia, najmä v období pučania a po prvom odkvitnutí, ruže výdatne zalievame ku koreňom. Nikdy nie na list, hrozí nebezpečenstvo hubových chorôb.
Do kytíc režeme úplne rozkvitnuté puky s odvíjajúcim sa prvým kvetným lupienkom, najlepšie v skorých ranných alebo neskorých popoludňajších hodinách.
Autor: sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
