výsadbou. Častou príčinou je poškodený alebo zle vyvinutý koreňový systém bez tenkých a vláskových korienkov, nesprávny postup pri výsadbe, namrznutie počas silných mrazov a v neposlednom rade vysychanie počas veľmi teplých jarných dní. Posledná príčina sa týka najmä broskýň a nektariniek.
Ak nie sú stromčeky už príliš vyschnuté, môžeme sa pokúsiť o ich záchranu. Opatrne ich vyberieme zo zeme, ostrým nožom urobíme na koreňoch čerstvé rezné plochy a celý stromček dáme aspoň na 24 hodín do vlažnej a odstátej, najlepšie dažďovej vody. Stromček znova zasadíme tak hlboko, ako bol v zemi v ovocnej škôlke. Korunku skrátime na minimum - teda na 2 až 3 očká a rezné rany zatrieme štepárskym voskom. Dobre je zabaliť ho celý do papiera (nie novinového) a výdatne zavlažiť.
Neujatým stromčekom venujeme zvýšenú pozornosť počas jarného a letného sucha, keď ich pravidelne zavlažujeme a často okopávame, aby sme obmedzili vyparovanie pôdnej vlahy.
* * *
Kvitnú, ale nerodia
Stromy bohato kvitnú, sú doslova biele, a predsa nerodia. Týka sa to nielen čerešní a višní, ale aj iných druhov. Jednoznačne možno povedať: neboli opelené. Príčin nedostatočného opelenia môže byť viac. Často je to chladné a daždivé počasie v čase kvitnutia, ktoré bráni letu včiel. Im a inému opeľujúcemu hmyzu vyhovuje bezvetrie a teplota 14 - 20 stupňov. Vyššie teploty nie sú vhodné, lebo urýchľujú a skracujú kvitnutie.
Ideálne podmienky, keď kvitnú ovocné stromy, sú málokedy. Okrem chladu, dažďa a vetra na oplodnenie nepriaznivo vplýva aj sucho. Za dobrých podmienok včely opelia až 90 percent kultúrnych a divorastúcich rastlín. Väčšina našich ovocných druhov je cudzoopelivá, teda potrebujú opelenie peľom inej odrody toho istého druhu. Najvyššia cudzoopelivosť je u jabloní, čerešní a višní. Marhule a broskyne sú väčšinou samoopelivé. Slivky a ringloty sú samo- a cudzoopelivé.
Pri kúpe ovocných stromčekov treba zvážiť výber odrôd najmä u cudzoopelivých druhov, aby mali vhodného opeľovača. Obyčajne sa do záhradky okrem väčšieho množstva jabloní a hrušiek sadí len jedna višňa alebo čerešňa, slivka alebo ringlota, čo nie je výhodné.
* * *
Mravce si nechovajú vošky
Ak sme nestihli urobiť predjarný postrek proti prezimujúcim škodcom alebo sme ich postrekom nezničili, veľmi skoro na jar, keď sa oteplí, liahnu sa larvy vošiek a ihneď začnú cicať rastlinné šťavy na spodnej strane rozvíjajúcich sa listov. Najskôr to spoznáme na ríbezliach, keď sa mladé lístočky zdurujú a sfarbujú do červena. Napadnutý list sa deformuje. Vošky majú mimoriadne rozmnožovacie schopnosti a nové dospelé samičky neskôr už nekladú vajíčka, ale rodia živé larvy.
V jarnom období sa na ovocných stromoch a kríkoch vyvinie niekoľko generácií. V poslednej z nich sa objavia krídlaté jedince, ktoré od konca mája prelietajú na iné rastliny. Celé leto sa rozmnožujú a na jeseň sa vracajú späť na zimného hostiteľa, kde sa pária a samičky nakladú prezimujúce vajíčka. Za niektorými druhmi vošiek "cestujú" mravce až do korún stromov. Čiastočne ich roznášajú a hlavne podnecujú k intenzívnemu cicaniu rastlinných štiav, aby produkovali čo najviac medovice, ktorú potom mravce roznášajú do svojich hniezd. Odtiaľ pochádza nesprávna domnienka, že mravce si vošky chovajú. Mravce lezú na stromy len vtedy, ak na nich nájdu potravu.
Na ničenie vošiek je k dispozícii 13 prípravkov, z toho 5 neškodných. Patrí medzi ne aj Pirimor, ktorý má najkratšiu ochrannú lehotu - iba 7 dní.
* * *
Bez škodlivej chémie
Kto nechce v záhradke nijakú chémiu, môže si na ochranu proti živočíšnym škodcom vybrať také prípravky, ktoré nie sú jedovaté pre človeka, po ich aplikácii netreba dodržiavať žiadnu ochrannú lehotu a neničia užitočný hmyz - včely, čmeliaky, lienky, pestrice, zlatoočky a snehulčíky. Biobyt WP a Biobyt XL účinne ničia húsenice obaľovača jablčného (spôsobujú červivosť), piadiviek, spriadača amerického a húsenice mlynárika na kapustovej zelenine. Škodce hynú postupne, nie okamžite. Novodor FC vykazuje dobrú účinnosť proti kvetovke jabloňovej a spoľahlivo ničí larvy pásavky zemiakovej, a to aj tie populácie, ktoré získali odolnosť proti chemickým prípravkom.
Známy slovenský ochranár Ing. J. Matlák do skupiny ekologických prípravkov zaradil aj ďalšie, ktoré účinkujú proti rôznym živočíšnym škodcom, napríklad červcom, štítničkám, moliciam, mlynárikovi kapustovému, spriadačku americkému, mníške zlatoritke, obaľovačom, húseniciam, more kapustovej, pásavke zemiakovej, priadivkám a iným. Sú to Applaud 25 WP, Cascada 5 EC, Dimilin 48 SC, Match 050 FC, Nissorul 10 WP a Nomolt 15 °C.
Autor: rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
