romantizmu - "Symfónii č. 3 Es dur" Roberta Schumana a "Koncertu pre klavír a orchester f mol" Fryderyka Chopina. Košické publikum sa môže tešiť aj na vynikajúceho klaviristu Jana Simona, ktorý bezpochyby patrí k špičkám. Potvrdzuje to aj jeho spolupráca s poprednými českými i zahraničnými hudobnými telesami. J. Simon koncertuje predovšetkým so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu, ale aj s BBC Symphony Orchestra, či Orchester Beethovenhalle v Bone. Je víťazom Chopinovej súťaže v Mariánskych Lázňoch, laureát Pražského jara, či súťaže kráľovny Alžbety v Bruseli. Na klavír začal hrať už ako sedemročný pod vedením svojho otca, skladateľa a dirigenta Ladislava Simona. Ku klavíru ako k profesii ho však pritiahol F. Chopin. To, i mnoho iného sme sa dozvedeli pri rozhovore pred včerajšou skúškou v Dome umenia.
Prečo by si podľa vás Košičania nemali dnešný koncert nechať ujsť?
- Pretože každý pekný koncert by mal mať medzi milovníkmi hudby takú pozíciu, že by si ho nechceli nenechať ujsť. A Chopinov klavírny koncert, ktorý dnes budem hrať, je bezpochyby jeden z najkrajších romantických klavírnych koncertov.
Vás zvyknú označovať za chopinovského interpreta...
- Ja si však nemyslím, že som chopinovský pianista, hoci práve Chopin spôsobil, že sa zo mňa stal klavirista. Jeho hudba ma totiž v 17 rokoch definitívne pritiahla ku klavíru. Na druhej strane, môj repertoár pozostáva z viac ako 50 klavírnych koncertov a Chopin napísal dva. Takže je to len zlomok môjho reperotáru.
Čím vás Chopinova tvorba dostala natoľko, že ste sa rozhodli venovať sa hudbe profesionálne?
- Je to romantika plná náramnej citovosti. Chopin je typický klavírny autor, ktorý vedel, ako písať, aby prostredníctvom nástroja vyjadril maximum emócií a svojich myšlienok. V jeho tvorbe existuje silná komunikácia medzi autorom a publikom prostredníctvom interpreta.
Chopin vás vraj odtiahol od fyziky. To je dosť nevšedné váhanie medzi umením a prírodnými vedami....
- Je pravda, že som nebol typ zázračného dieťaťa. Moje záujmy boli rôznorodejšie. Až v momente, keď som sa rozhodol venovať sa nástroju, tak som z časových dôvodov nemohol pokračovať vo vzdelávaní sa v týchto odboroch do takej miery, aby som v nich bol aspoň približne taký dobrý, ako v klavíri.
Takže do sedemnástich rokov ste lavírovali, čomu sa chcete v budúcnosti profesionálne venovať?
- Áno. Dovtedy sa to motalo skôr okolo matematiky a fyziky. Nástroj bol skôr daný rodinným prostredím, keďže môj otec absolvoval hru na klavíri u profesora Raucha, dirigoval v pražskom Národnom divadle, je skladateľom... Muzika ma obklopovala od detstva, no rodičia na mňa nikdy netlačili, že zo mňa musí byť hudobník. Snažili sa mi len dať čo najširšiu ponuku a výber toho, čo budem v budúcnosti robiť, nechali na mňa.
Potešil sa otec vášmu výberu?
- Myslím, že moja profesionálna orientácia na muziku zaistila úžasný vzťah medzi mnou a otcom. I keď otec je taký renesančný typ - uňho muzika tiež nebola tým jediným v živote. Takže, asi keby som sa rozhodol pre čokoľvek, a robil to s rovnakou intenzitou, bol by otec spokojný.
Mali ste niekedy možnosť interpretovať otcovo dielo?
- Jedno z mojich prvých cédečiek, ktoré som v roku 1989 nahral so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu, bol práve jeho klavírny koncert. A za interpretáciu jeho klavírnej sonáty som získal ocenenie za najlepšie prevedenie českej súčasnej skladby. Takže naša spolupráca funguje aj na takejto úrovni.
Ťažisko vašich koncertných aktivít je v zahraničí. Aké vystúpenia vás čakajú najbližšie?
- Pred dvomi týždňami som sa vrátil zo Španielska, v apríli mám v Čechách koncert so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu a potom cestujem do Talianska, Kanady a do Grécka. Takže sa rozhodne nenudím.
Publikum v každej krajine má svoje špecifiká. Patríte aj vy k tým, ktorým najviac konvenuje južanský temperament?
- Áno. Publikum v Taliansku, či Španielsku je omnoho spontánnejšie. Ak sa im niečo nepáči, dajú to najavo. Ale rovnako hlasne dajú najavo aj to, ak sa im niečo páči. Nemecké publikum je oproti tomuto omnoho sofistikovanejšie, ale aj odmeranejšie. Ich nadšenie je často veľmi dištancované. Hoci už aj v Mníchove som zažil dupanie a kričanie. Je to veľmi príjemné.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Na aprílový koncert v Čechách a potom, s ohľadom na výpočet podujatí, ktoré ma ešte čakajú, sa veľmi teším na dva týždne letnej dovolenky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
