medzi osobnosti, ktoré sa narodili a tvorili na východe Slovenska. Jej rodnou obcou boli Krivany pri Sabinove. Už v detstve rada rozprávala príbehy, rozprávky mladším súrodencom a ako 13-ročná začala písať prvé básne v maďarčine. Jej literárne začiatky nenašli pochopenie v rodine. Na želanie rodičov študovala na Štátnom učiteľskom ústave v Prešove. Zo školy odišla kvôli učiteľovi hudby, ktorého urážky psychicky nezniesla.
Cirbusová bola učiteľkou vo Vyšnom Svidníku, potom sa presťahovala so sestrou a švagrom do Szatmárskej stolice a neskôr do Csikszentdomokosu. V roku 1916 sa vrátila do Sabinova, aby pomohla ďalšej sestre v obchode. Tá zomrela na tuberkulózu, ktorá sa začala prejavovať aj u Jolany. Tejto chorobe nakoniec podľahla.
Literárne vlohy sa u J. Cirbusovej prejavovali už v mladosti. Veľa čítala a písala básne a prózu a posielala ich do maďarských časopisov a na posúdenie literárnym znalcom. Jej výtvory považovali za nezrelé. Umelecky dozrievala v ústraní. Žila v izolácii. Cez vojnu v nej rástlo slovenské cítenie a začala písať výlučne po slovensky. V roku 1924 poslala Krčmérymu poviedku Národné prebudenie, ktorý ju neuverejnil v Slovenských pohľadoch, ale posunul ju do Slovenského obrazového kalendára. Druhú poviedku Vyzvedač už prijal. Potom sa Cirbusová pustila do románu. Bol ním očarený. Rukopis bol poctený Hubkovou cenou a v roku 1929 vydaný pod názvom Cez zatvorenú hranicu. Zobrazila v ňom život pomaďarčených Slovákov. Po tomto románe už písala len poviedky s aktuálnou problematikou vtedajšej doby, ktoré uverejňovali Slovenské pohľady a v Živene. Súborne boli vydané pod názvom Tiché boje. Potom sa už literárne neprejavovala, prenasledovala ju choroba.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Clementisova ulica na Sídlisku dargovských hrdinov.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
