Tibéria či Cezára opäť žiaria v plnej zbroji, ako v čase keď sa pred ich vojenským umením skláňali ostatné národy a bojovné kmeňe. Muži v masívnom brnení s nádhernými obrannými štítmi a helmami na hlavách vyzerajú na Jožkových kresbách presne ako pred stáročiami. Napriek tomu, že má vo svojej zbierke viac ako 450 kresieb, zatiaľ nemal výstavu. Vlastne sa o to ani napokúsil. "Obávam sa, že ľudia už o toto obdobie nejavia záujem," hovorí mladý umelec.
Kresleniu bojovníkov z čias staroveku a stredoveku predchádzal veľký záujem o históriu. Všetko to začalo už na základnej škole, keď ho strašne chytil dejepis. Neskôr čítal knihy od Vojtecha Zamarovského, Gibona a ďalších autorov historickej literatúry. Históriu rímskej ríše a ďalších národov a kultúr už pozná naspamäť. Preto svoje obrazy už často maľuje z hlavy. "Nemusím už pozerať na autentický podklad". Najviac ho fascinujú rímske légie. Za čias cisárov mali jednotné brnenie zložené zo železných plátov. Každá légia mala svoje meno, špecifickú zbroj a znak napríklad v tvare býka, škorpióna, alebo iného zvieraťa zo zverokruhu.
Veľa výtvarníkov kreslí pastelom, alebo ceruzkou, on sa však rozhodol pre perokresbu. "Kreslím jednorazovým obyčajným perom. Je to náročné v tom, ža ak sa pomýlim, nedá sa to opraviť a musím kresliť ten istý obrazok odznova. Po dlhšom čase som však nadobudol skúsenosť a prax, takže sa mi stáva málokedy, že sa pomýlim. Rýchlosť zhotovenia kresby sa zvýšila. Na jednu mi stačí maximálne hodina." Ako doplnok používa čiernu fixu na zvýraznenie látky a šatstva, ktroré sa ukrývalo pod brnením. Námety čerpá z historických kníh. "Snažím sa, aby kresby boli vierohodné. Ak niekto rozumie histórii a pozrie si kresbu, bude vedieť napríklad že tento bojovník je z obdobia cisára Augusta".
Zaujímavosťou je že okrem bojovníkov tento 39-ročný amatérsky výtvarník takmer nič iné nekreslí. "Poviem pravdu, niekedy sa mi to už ani nechce. Kresliť bojovníkov stále dookola je poriadny stereotyp. Ale stačí, ak uvidím pekný historický film alebo nájdem zaujímavú knihu a som opäť ako vymenený," dodáva. Rozprávať s Jožkom o jeho kresbách je ako rozoberať celé dejiny Ríma. Stratégiu rímskych légií, vlastnosti zbraní a nástrojov. Bojovníci staroveku ho fascinujú aj preto, že v dnešných armádach a na vojakoch mu chýba nádych umenia. Nielen v oblečení, ale aj v spôsobe vedenia vojen. "Dnes je to hlavne o technike. Krása, sila a schopnosti jednotlivca sa strácajú. Niekedy viesť vojnu bolo umenie, majstrovstvo. Hlavne v staroveku, veď už len samotné zloženie légií bolo umeleckým dielo," vysvetľuje. Silu bojovníkov vidieť aj v spracovaní jeho kresieb. Bojovnosť dýcha z výrazu tváre, zbroje a svalov rímskych legionárov.
Nadchýna sa nad organizáciou légií, ktorá sa delila na rôzne menšie časti ako manipuly a centúrie. Aj nad tým, ako dokázali s malým počtom vojakov držať v šachu množstvo nepriateľov. "Napríklad Cezár porazil so šiestimi légiami obrovskú armádu Galov zloženú z niekoľko tisíc bojovníkov. Jedna légia mala 6-tisíc mužov- pešiakov a 120 jazdcov," objasňuje. V kresbách zachytáva hlavne obdobie od punských vojen do konca pádu rímskeho impéria. Od 3 storočia pred Kristom až do 5.storočia n.l. Jožka fascinuje aj to, že Rimania dokázali do svojej výzbroje prijať aj výzbroj iných národov a ešte viac ju vylepšili. Napríklad keď prevzali od Keltov krúžkovú zbroj. V tom období chránila telo vojaka proti sečným a bodným zbraniam. "Volala sa lorica chamata. Ďalšou raritou je slávny meč s názvom gladius, ktorý bol vlastne hispánskym mečom a volal sa gladius hispanesis," spresňuje. Rímski legionári a najmä velitelia vojsk mali podľa neho krásne zdobené brnenia. "Prebrali to síce od Grékov, ale dokázali to lepšie umelecky stvárniť a prispôsobiť. Tvary boli nádherné a zároveň spĺňali svoj obranný účel. Za čias cisára Tibéria bolo brennie tzv. lolica segmentata". Napriek bohatým skúsenostiam a vedomostiam z histórie a stovkám kresieb sa Jozef Hudi stále považuje len za amatéra a fanatika histórie. Pred časom sa zúčastňoval a podieľal na organizovaní historických besied a prednášok, ktoré prebiehali v Zemplínskom múzeu so zameraním na starovek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
