Vratkovi Rohoňovi i skupine Inekafe sa zľahla zem. Presne 17. februára totiž oficiálne oznámili ukončenie činnosti a každý sa vybral iným smerom. Ten Vratkov viedol k celkom netradičnému cieľu - pilotovaniu lietadiel.
Čo momentálne robíte?
- Venujem sa štúdiu na Leteckej škole v Prahe, odbor dopravný pilot. Teoretickú výukovú časť ako aj kvantitatívne väčšiu časť praktického výcviku mám už za sebou. Momentálne postupne skladám v angličtine skúšky z jednotlivých predmetov a po ich ukončení budem pokračovať v ďalšom výcviku.
Čo vám to napadlo, od hudby k lietaniu?
- Lietanie ma vždy fascinovalo a vždy som k nemu pristupoval s obrovským rešpektom. Na začiatku to bolo možno tak, ako všeobecne u ostatných ľudí. Obdivoval som lietadlá, celkovo to prostredie a podobne. Postupom času ma však na tom začala priťahovať tá druhá stránka letectva.
Aká?
- Zložitosť, sofistikovanosť, to obrovské kvantum vedomostí, ktoré človek musí ovládať, precíznosť, presnosť a exaktnosť. Znamenalo to pre mňa obrovskú výzvu. Lietanie je niečo úplne iné ako hudba, aj keď, všimol som si, že istá paralela tam je... Myslím si, že dobrý pilot by mal mať talent a ten ďalej rozvíjať a venovať lietaniu. Všetci dobre vieme, ako to vyzerá, keď speváci, ktorí na hudbu evidentne talent nemajú, sa ňou snažia presadiť. Je toho plný Musicbox. To, čím je pilotovanie od hudby od základu odlišné, je exaktnosť. Hudba a umenie sú založené na princípe, že žiadny princíp nemajú a exaktne tam nefunguje nič. Komponovanie hitov alebo maľovanie originálnych obrazov sa nedá naučiť. Je to niečo, čo nie je dopriate na zemi každému. V tom je umenie originálne a zároveň krásne. To však aj zodpovedá určitému životnému štýlu a postoju. Keď som mal 23, v živote by som nepovedal, že chcem robiť niečo iné ako hudbu.
A dnes?
- Dnes mám o 10 viac a vidím, že mi už tá neistá pôda pod nohami nevyhovuje. Stačilo. 18 rokov svojho života som venoval hudbe. Ako posledná garážová kapela sme sa dostali na totálny vrchol, predali skoro 100-tisíc albumov, odohrali takmer tisíc koncertov, hrali všetky najväčšie festivaly. S Inekafe som zažil neopakovateľných a krásnych 11 rokov. Treba však vedieť, kedy povedať dosť a otočiť list. Už som nechcel so svetom komunikovať týmto spôsobom, cítil som, že toho bolo akurát. Potreboval som svoj život otočiť o 180 stupňov.
To ste veru urobili. Čo vás inšpirovalo?
- Posledná kvapka do pohára padla na palube lietadla Fokker 100, momentálne nelietajúcich Slovenských aerolínií. Na lete z Moskvy do Bratislavy mi bolo dopriate sedieť v kokpite, kde som mal možnosť porozprávať sa s pilotmi. Vďaka tomu som sa dozvedel, že na to, aby som mohol byť pilot, nemusím byť vojak. Keď som odchádzal z kokpitu, kapitán sa so mnou lúčil so slovami 'Tak snáď nabudúce ako kolegovia'. V tom momente bolo rozhodnuté.
Kde teraz lietate?
- Začal som na vajnorskom letisku v Bratislave. To sa však predalo na výstavbu rodinných domov, tak sa moja letecká škola presťahovala do Bolerázu pri Trnave, tak aktuálne vzlietam tam. V podstate mám už prelietané celé Slovensko vrátane všetkých jeho letísk. Momentálne som dokončil výcvik aj na dvojmotorovom 6-miestnom lietadle Piper Seneca v leteckej škole v anglickom Bristole, z ktorého som sa vrátil prednedávnom. Tam som prvýkrát v živote letel nad oblakmi.
Aký to bol pocit?
- Mašina mala 2 tony, 400 koní, ja som ju riadil a dookola len anglický éter. Nezabudnuteľný zážitok. Na druhej strane, anglický výcvik je veľmi náročný. Nemajú tam absolútne zľutovanie nad tým, že ste Slovák. A to je správne. Dokopy mám odlietaných cca 140 hodín.
Mienite sa ešte vrátiť na hudobnú scénu?
- Nie. Som zástanca jednoznačných rozhodnutí. Ak raz poviem, že toto končí, tak to končí. Ak raz poviem, že tomuto sa idem venovať, tak sa tomu idem venovať na 110 percent. Nemám rád polovičné a nejasné rozhodnutia typu Richard Müller, ktorý vyhlási, že končí a o týždeň vyjde nový album a oznámi turné po Československu. Je to lacné, aj keď s potrebným mediálnym dosahom, v podstate reklama zadarmo. Olympic takto končil asi 10 rokov.
Takže žiadny nový album alebo koncert už fanúšikovia neuvidia?
- Nie. Pri rozpade kapely sme fanúšikom sľúbili, že raz niekedy vyjde výberovka. Také ohliadnutie sa za 11 rokmi fungovania kapely, ako aj skompletovanie videoklipov, nikdy neuverejnených nahrávok, záberov zo zákulisia a tak. Kedy však na to bude čas, to neviem. Momentálne venujem celý svoj čas škole a výcviku. Až to budem mať za sebou a budem pracovať pre nejakú leteckú spoločnosť, v ktorej budú so mnou spokojní, potom sa snáď nájde čas po víkendoch alebo večeroch na postupné pomalé kompletovanie materiálu. Vyjde to úplne nenásilne, viac-menej ako symbolická bodka za kariérou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári