Na kopírke vytlačili 151 tisícok, no predavačka hneď prvú odhalila

Peniaze hýbu svetom a preto mnohí špekulanti vymýšľajú najrozličnejšie spôsoby, ako sa k nim dostať. Poctivo i nepoctivo. Do druhej kategórie patria falšovatelia peňazí. Namiesto toho, aby si peniaze zarobili, sami si ich vytlačia. Dnes má tento druh podnikania stúpajúcu tendenciu. Profesionáli falšujú eura a doláre, diletanti slovenské koruny. Na otázku, ako sa falšovateľom darí na Slovensku a konkrétne v Košiciach, sme hľadali odpoveď na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach.

Čím hlbšie má študent do vrecka, tým vyššie sú jeho nároky. A keďže mládež býva väčšinou počítačovo zdatná, a vzhľadom k svojmu veku aj neskúsená, či naivná, najviac falšovateľov je práve medzi nimi. Na úvod niekoľko príkladov.

Keď bol 16-ročný Košičan Patrik M. na návšteve u starej mamy, prehľadal jej byt a našiel 19 tisíckorunáčok. Samozrejme, ukradol ich. No aby krádež nebola príliš okatá, z jednej bankovky urobil kópie. Farebný kopírovací stroj sa mu na to vzdal vhodný. Veď babička už dobre nevidí. Pravé peniaze minul, kópie vrátil na miesto. Stará mama si zmenu nevšimla. Všimli si to až pracovníčky pošty, keď s nimi platila...

Naklonovať peniaze sa rozhodol aj 17-ročný Dávid J. zo Sečoviec. Za pomoci PC a multifunkčného zariadenia vyrobil šesť kusov 200-korunových bankoviek a jednu stokorunáčku. Platil nimi v rôznych obchodných prevádzkach v meste. Samozrejme, odhalili ho.

Skupinka žiakov ZŠ zo Spišského Hrušova za pomoci počítačovej techniky vyrobila jednu päťtisíckorunáčku, osem kusov tisíckorunáčiek a dve bankovky v hodnote 200 korún. Platili nimi za tovar v OD Kaufland v Spišskej Novej Vsi. Policajti zaistili počítačové zostavy a bankovky, ktoré budú zaslané na expertízne skúmanie.

XXXXXXXXXX

"Falzifikáty najčastejšie vyrábajú mladiství od 14 do 18 rokov. Zachytili sme však aj osoby vo veku okolo 40 rokov, dokonca s vysokoškolským vzdelaním," vraví pracovník justičnej kriminálnej polície KR PZ v Košiciach. Istý učiteľ so spoločníkmi si napríklad naskenovali tisíckorunáčku a 151-krát ju vytlačili na obyčajný papier. Keď sa jednu pokúsili dať do obehu, predavačka hneď zistila, že bankovka nie je pravá. "Bol to veľmi slabý falzifikát, rozoznateľný voľným okom," dodáva kriminalista.

K odhaleniu falšovateľov niekedy pomôže náhoda. Jeden člen z falšovateľskej skupinky, nosil dve skopírované tisíckorunáčky stále so sebou v peňaženke. Zrejme čakal, že nastane vhodná chvíla a použije ju. Nenastala však pre neho, ale pre bezdomovca, ktorý mu peňaženku v šatni U.S.Steelu ukradol. Vytešený bezdomovec išiel s peniazmi do krčmy vo Veľkej Ide. Jednu zamenil a hral automaty. Keď predavačkr podal ďalšiu, spozornela. Podozrivými sa jej nezdali peniaze, ale skutočnosť, že bezdomovec nimi platí. Vytiahla si preto z tržby starú tisícku a keď ju porovnala s novou, zbadala, že majú rovnaké čísla. Zavolala políciu a takto sa dopátrala až k falšovateľom.

"Falošné slovenské bankovky sú najčastejšie vyrábané na PC a multifunkčných zariadeniach alebo za pomoci farebných laserových tlačiarní," pokračuje odborník z polície. "Tieto falzifikáty nezvyknú byť najkvalitnejšie. Od originálu sa odlišujú na prvý pohľad, farbou i kvalitou papiera." Hodnotenie kvality falzifikátov má päť stupňov. Jedničku má najkvalitnejší a päťku najhorší. Polícia však zaistila aj bankovky, pre ktorú ani päťstupňová klasifikácia nie je dostačujúca, preto sa hodnotia ako "nezaradené". Ide o bankovky prefotené čiernobielo, alebo len z jednej strany. "Väčšina falzifikátov slovenských bankoviek dosahuje stupeň nebezpečnosti štyri. Niektoré sú aj v trojkovej kvalite, ale takých je málo." Falzifikáty po zaistení putujú do Národnej banky Slovenska, ktorá k nim urobí znalecký posudok a skončia v archíve.

Najčastejšie sa falšuje tisíckorunáčka a päťstovka. Vlani bolo v rámci Košického kraja zachytených 191 kusov falošných tisícoviek. "V posledných rokoch počet falošných bankoviek stúpa. V Košickom kraji sme tento rok zachytili už 45 slovenských bankoviek. Posledná bola minulý týždeň tisícka, ktorou sa platilo v novinovom stánku na Moldavskej ulici," dopĺňa kriminalista.

Práve preto, že slovenské falzifikáty sú nekvalitné a bežne rozoznateľné, platí sa nimi najmä v novinových stánkoch a väčšinou v čase, keď je šero, alebo sa stmieva. "Vtedy je to pre falšovateľa najbezpečnejšie. Jednak tam robia staršie osoby, ktoré už nemajú taký dobrý zrak. A keď ich aj odhalí, páchateľ utečie. Teta zo stánku za ním predsa nebude utekať... Potom záleží od falšovateľov, či si povedia, že s tým prestanú, alebo budú pokračovať. Keď prestanú, je ich ťažšie vypátrať. No ak v tejto činnosti pokračujú, skôr či neskôr niekde urobia takú chybu, že budú odhalení."

XXXXXXXXXXXXXXXXXX

Falzifikáty cudzej meny sa vyrábajú väčšinou v zahraničí a k nám sú dovážené nevedomky našimi občanmi pracujúcimi v cudzine, alebo skupinami páchateľov. U nás ich vymenia za koruny, ktoré potom menia na pravé doláre, resp. eurá. "Zaznamenali sme u nás pôsobenie takýchto skupín, pozostávajúcich hlavne z občanov Litvy. V rámci EÚ sú poznatky o skupinách z Rumunska, Poľska, Bulharska a Albánska. Tieto falzifikáty sú vyššej kvality. Vyrábajú sa ofsetom (tlačiarenský stroj) a ďalšími metódami, ako napr. suchá razba a podobne. Stupeň nebezpečnosti je väčšinou dva. To je taká kvalita, že aj ja by som mal problém ich rozoznať. Jedničku sa v tejto mene ešte nepodarilo vyrobiť."

Kvalitné litvianské falzifikáty sa tlačia v dielňach, skonštruovaných na tento účel. Vyrábajú ich profesionáli, ktorí pracujú alebo pracovali v tlačiarenskom fachu, či pri výrobe skutočných bankoviek. "Sú to experti, lebo napodobniť niektoré znaky, je veľmi ťažké. Okrem Litvy sú ešte kvalitné falzifikáty eur vyrobené prakticky vo všetkých štátoch Balkánu."

Vlani pricestovali na Slovensko dvaja občania Litvy, ktorí v aute niesli 100 kusov falošných bankoviek v hodnotách 100 eur. 23-ročný Borisovasov E. a 25-ročný Rimantasovov L. platili falošnými eurami v Hypermarkete Tesco v Prešove a v OC Hypernova v Košiciach, kde boli aj prichytení. "Ľudia, ktorí k nám falošné eura nosia, sú tzv. biele kone. Ide väčšinou o mladých ľudí bez práce, ktorí platia vo veľkých obchodných sieťach. Rozmenené peniaze potom odovzdávajú nadriadenému. Cestujú po celom Slovensku a nechajú v obehu 40 - 50 kusov bankoviek v priebehu jedného, dvoch dní. Potom sa presunú do Maďarska, Poľska či inde. Problém s cestovaním po EÚ nemajú a keď budeme v Shengene, tak to bude pre nich ešte ľahšie."

Výskyt falzifikátov v západnej Európe je omnoho vyšší ako u nás na Slovensku. "Pred troma rokmi zadržali vo Francúzsku 750 tisíc kusov falošných bankoviek, v Nemecku a Taliansku to bolo okolo 350 tisíc." Najčastejšie falšovateľná mena vo svete je dolár, lebo má menej ochranných prvkov a je nezmenený už 150 rokov. V čase, kedy bol vyrobený, ešte veľa ochranných prvkov nemal. "V obehu sú falošné doláre v jedničkovej kvalite ale aj tzv. superdoláre. Ide o falzifikáty, ktoré sú lepšie ako originál. Majú lepšiu kvalitu, lepší papier i tlač." V zainteresovaných kruhoch sa vedú kadejaké odborné diskusie o tom, kto ich vyrába. Niektorí experti si myslia, že to môže byť jedine CIA... "Svojho času boli veľmi dobré dielne v Líbii. Títo ľudia mali dosť peňazí na to, aby si mohli na výrobu falzifikátov zaplatiť tých najlepších svetových expertov."

XXXXXXXXXXXXXXXX

Čo robiť, ak sa nám dostanú falzifikáty do rúk? "Najlepšie je ich odovzdať na polícii. Budú zaistené ako dôkaz pre trestné konanie." Takéto peniaze však človeku nebudú vymenené za pravé, aj keď sa k nim dostal nešťastnou zhodou okolností. Vzniknutú škodu si môže nárokovať u osoby, od ktorej ich získal. "Falzifikátom sa najlepšie vyhneme, keď si pozornejšie všímame peniaze, ktoré dostaneme buď ako platbu, alebo ako výdavok. Treba si všímať papier - jeho drsnosť i farbu, metalické ochranné prvky či vodoznak. Pri nákupe cudzej meny je lepšie využívať služby bánk a oficiálnych zmenární," radí kriminalista.

Falšovateľom bankoviek hrozí trest odňatia slobody v súvislosti s rozsahom svojho konania a spôsobeného následku od troch do 20 rokov. Osoba ktorá uvedie falošné peniaze ako pravé, môže byť potrestaná stratou slobody až na 10 rokov. Trestný zákon tejto "zábavke" venuje paragrafy 270 - 273. "Výška trestu sa stanovuje podľa škody, aká by nastala, ak by všetky falošné peniaze, ktoré sa u falšovateľa nájdu, boli pustené do obehu. Ale základná taxa je od troch do ôsmich rokov a na to stačí aj vyrobenie jednej 20-korunáčky."

Okrem bankoviek sa falšuje všetko, čo človek môže využiť na svoje obohatenie, či prospech. "Falšujú sa aj mince, pomocou ktorých sa kupuje tovar prostredníctvom automatov, napr. cestovné lístky. Aj ceniny, ako kolky a podobne. Ide aj o kolky napr. na spotrebiteľskom balení alkoholu, pomocou ktorých sa pokúšajú legalizovať pašovaný alebo nelegálne vyrobený alkohol. To isté platí o cigaretách alebo akomkoľvek tovare podliehajúcom spotrebnej dani a zo zákona označenom kontrolnou známkou resp. iným technickým opatrením na označenie tovaru. Falšujú sa technické preukazy od áut."

Podnikavci falšujú značkové oblečenie, CD, DVD, či parfémy známych svetových značiek. Teda všetko, čo im prinesie nejakú výhodu. Môže to byť aj lepšie zamestnanie, alebo prijatie na vysokú školu. K tomu treba vysokoškolský diplom, či vysvedčenie s výborným prospechom. Sfalšovať ich je predsa oveľa jednoduchšie, ako k nim prísť poctivo...

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Oslobodil, prepustil

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári