20 rokov sa im Ján Sajko venuje a rovnakú dobu žne výsledky svojej práce. Veď iba rozpísanie najvýznamnejších ocenení z rôznych výtvarných súťaží, ktoré jeho žiaci získali, by zabralo niekoľko novinových strán. Najčerstvejšie ocenenie získal siedmak Bartolomej Giňa v Medzinárodnej súťaži pre deti a mladých ľudí - Polovica sveta v iránskom meste Esfahan. Výtvarné práce Sajkových žiakov obleteli celý svet. Významné ocenenia za ne získali takmer všade, kde sa súťaže zúčastnili. Páčili sa v Česku, Maďarsku, Nórsku, Bulharsku, Fínsku, ale aj v Číne, Iráne, Indii či v Japonsku.

V jarovnickej škole sa tento uznávaný pedagóg ocitol prvý raz ako vysokoškolský študent. „Vtedy bola škola zmiešaná, učili sa tu aj Nerómovia. Na hodine výtvarnej výchovy som si všimol, že rómske deti sa neboja používať farby. Ich spolužiaci tvár namaľovali celú krémovú. Oni použili zelenú na uši, fialovú na nos... Miešali úplne iné farebné tóny, hoci materiál mali všetci rovnaký. Farby používali voľne, bez obmedzení a zaužívaných pravidiel. Nebáli sa využiť celú plochu papiera. To ma okamžite zaujalo," spomína. Vtedy vzniklo u neho rozhodnutie pracovať práve s takýmito deťmi. Ovplyvnil ho ich bohatý farebný svet, ktorý Rómovia v sebe majú.

So svojimi žiakmi má veľmi dobrý vzťah. O tom sme sa presvedčili sami. Deti ho milujú. „Dobrý pocit je, keď ma zastaví malý žiačik z prvého stupňa a povie mi, že už mu chýba iba rok a bude sa so mnou učiť maľovať," vraví. Dobrovoľne prichádzajú za ním aj bývalí žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky, ktorí chcú kresliť. Nie je zriedkavosťou ani to, že za ním prídu s rovnakým úmyslom aj chlapci, ktorí sa vrátili z basy. „Je zrejmé, že napriek deprimujúcemu prostrediu, v ktorom žijú, ich umenie určitým spôsobom kultivuje," teší sa.

Dokonca dvaja jeho bývalí žiaci - Milka Kalejová a Martin Kaleja-Januv, pôsobia na škole ako rómski asistenti. „Martin vyštudoval strednú umeleckú školu. Vyštudoval za umeleckého rezbára. Teraz mi robí asistenta," vysvetľuje J. Sajko. Jeho cieľom je vychovať človeka, ktorý by si vďaka estetickým vlohom a umeleckým aktivitám dokázal zarábať na svoje živobytie. „A stal sa malý zázrak. Martin ukončil školu. Či bolo teplo, či zima, nasadol do autobusu a šiel do školy. Napriek tomu, že jeho kamaráti hrali doma karty. Ani ostatným nič nebráni ísť na stredné či vysoké školy a stať sa mojimi kolegami," myslí si.

Obrázky žiakov z Jarovníc a sústavná práca ich učiteľa dokazujú, že aj deti zo zanedbanej osady dokážu niečo pekné vytvoriť. „Výtvarná kvalita obrazov je nezanedbateľná. To, že ich maľovali Rómovia, na medzinárodných súťažiach ani nevedia," vraví. Keď ho organizátori pozývajú na vernisáže, prosí ich, aby pozvali aj niektorých detských autorov. „Beriem ich so sebou do hotelov, aby videli iný svet. Mnohí z nich zažijú kultúrny šok," dodáva.

Teší ho, že výsledkom ich výtvarných aktivít sú konkrétne ilustrácie v knižkách, obaly hudobných nosičov, plagáty či nádherná výzdoba školy. „Možno sa v budúcnosti stane malý zázrak a v osade vzniknú malé dielničky, v ktorých si budú na živobytie zarábať moji súčasní žiaci. Snažím sa dostať do povedomia najširšej verejnosti, že ak sú Rómovia aktívni a chcú, dokážu vytvoriť niečo, čo dokáže zaujať aj Nerómov. Všetko je otázkou príležitostí a motivácie. Musia sa prebudiť, nebyť pasívni a veriť vo vlastné sily."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári