komnatu. Možno do tejto kategórie patrí aj práca vo väznici. Veď ktorému smrteľníkovi, ktorý neporušil žiadny zákon, sa podarí vojsť za brány prísne stráženého objektu. Poriadok, disciplína, uniformy, rozkazy, zbrane... Tieto asociácie človeka napadnú pri rozhovore s trojicou zamestnancov Ústavu na výkon väzby v Levoči. Dve z nich sú ženy.
Zaujímavé je, že Silvia Kašperová, Zuzana Chovančíková a Igor Kuruc prišli do väznice pracovať z úplne odlišných sfér. S. Kašperovú živila v minulosti kultúra, pracovala predtým v divadle. Jej kolegyňa je pôvodným povolaním chemická laborantka. I. Kuruc, ktorý je dnes vedúci oddelenia výkonu väzby a trestu, bol zase stredoškolským pedagógom. Obe dámy sa nám priznali, že ich prvotnou predstavou bolo, že budú pracovať niekde v kanceláriách a že vôbec nebudú v kontakte s väzňami. Dnes je opak pravdou. Sú, ako sa povie v ich slovníku, v priamom výkone služby. Dokonca strážia objekt so samopalom. „Predtým som vôbec nebola v kontakte so zbraňami, iba v základnej škole na brannom cvičení sme strieľali zo vzduchovky," smeje sa S. Kasperová.
Vykonám - toto slovo je hádam najčastejším v slovníku zamestnancov väznice. Ako hovoria, na rozdiel od iných povolaní sú vždy sťaby v službe. „Predstavte si, že sedíte na návšteve, zrazu vám zazvoní telefón, že sa okamžite musíte dostaviť do práce. Neexistuje povedať, nehodí sa mi to. Jedinou prijateľnou odpoveďou je - vykonám," popisuje I. Kuruc. Ako svorne hovoria, každá práca má svoje plusy a mínusy, podobne je to s tou za mrežami. Prácu vo väznici však brali ako príležitosť.
V pracovnej dobe sú oblečení výlučne v uniformách, obe dámy s úsmevom tvrdia, že sa tohto odevu zatiaľ „neprejedli". Zaujímavé pre nás laikov je, že zamestnanci ústavu na výkon väzby, ktorí nenosia uniformu, si nemôžu dovoliť prísť do práce v rifliach. „Ženy musia byť oblečené v kostýme, povinná je blúzka," opisuje Z. Chovančíková. „V prípade mužov to musia byť tesilové nohavice a viazanka," dopĺňa I. Kuruc svoju kolegyňu.
Byť denno-denne s ľuďmi, ktorí porušili zákon - niekomu by z toho možno behali zimomriavky po chrbte. Ako prvé nezainteresovaného človeka napadne, čo ak „vyjde vonku" a bude pomýšľať na pomstu. I. Kuruc hovorí, že neraz pri udelení disciplinárneho trestu sa mu väzni vyhrážali. „Zatiaľ nikto svoju hrozbu nezrealizoval," dodáva.
„Naši klienti, keď opustia ústav na výkon väzby, nás veľmi často na ulici pozdravia, hlavne ich príbuzní, ktorí si nás pamätajú z návštev. Iní zase obrátia hlavu na druhú stranu, keď sa stretneme. Ľudia sú rôzni," delí s nami o svoje skúsenosti S. Kašperová.
Všetci nám zhodne tvrdia, že nejaké nadštandardné kamarátske vzťahy sú vo väznici neprípustné, dokonca to nedovoľuje ani zákon.
Kapacita levočskej väznice je 123 odsúdených a obvinených.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
