dospelosti. Pred ôsmimi rokmi si splnil svoj chlapčenský sen a dnes vo svojej garáži stajní zaujímavý kúsok - motocykel dneper z vojnových čias niekdajšej sovietskej výroby.
„Ako malý chlapec som chcel byť policajtom, nosil som však okuliare a tak sa mi to nepodarilo. Rovnako ma lákali vojnové autá, no najmä motocykle. Túžil som po silnom stroji a najviac mi učarovali vojenské motocykle. Neskôr som mal malý ľahký motocykel z 50. rokov, na ktorom som jazdil. Až dneper mi splnil moje predstavy," prezradil nadšenec veteránstva, ktorý je už 12 rokov členom Spišského veterán klubu.
Dneper používali v bojoch II. svetovej vojny. Slúžil pre troch vojakov. Dvaja sedeli na motocykli a jeden v pridanej sajdke. Ten ovládal guľomet. Motocykel mal aj spätný chod v prípade ústupu. Váži 350 kíl, jeho ovládanie si vyžaduje poriadneho chlapa. Ak na plyn šliapnete poriadne silno, stroj dá zo seba dobrých 120 km/hod. Má 37 koní a spotrebu 10 litrov. Jazda na ňom je zážitkom.
„Dosť ťažko sa ovláda, keď pridáte plyn, ťahá vás to vpravo, keď brzdíte, zasa vľavo. Neustále to musíte vyrovnávať. Na to je potrebný pár silných rúk. Ale stojí to za to," zdôraznil Š. Bonk. Ten má vášeň pre veterány doslova v krvi. Veď od získania dnepra ho neodradilo ani 750 kilometrov. Práve toľko totiž absolvoval, aby ho získal. „Išiel som preň do Poľska, asi 2 km od estónskej hranice. Išiel som doslova naslepo, mal som iba ústny prísľub od majiteľa tohto motocykla, že si môžem preň prísť. Zaujímavé to bolo na hraniciach, kde som ich musel presviedčať, že to nie je stroj na každodenné použitie. Zapísal som ho do evidencie historických vozidiel a získal na neho aj atestáciu," zaspomínal Štefan.
Hoci motocykel bol funkčný, do pôvodného stavu ho dali až šikovné ruky Š. Bonka. Ten ho doslova rozobral do posledného klinca a znova postavil. Trvalo mu to celých 8 mesiacov. Dnes pozná každý jeden detail tohto krásavca. Dokonca si sám ušil aj kožený poťah a plachtu na sajdku. „Tlačil ma termín atestácie historických vozidiel. Každý deň som trávil v garáži a vylaďoval detaily. Dnes mám značku historického vozidla i atestáciu na päť rokov," zdôraznil.
Práve atestácia dáva stroju pomyslený „štempeľ" veterána. Získať atestáciu nie je vôbec ľahké. Vozidlo musí prejsť nielen technickou kontrolou, ale musí spĺňať aj historické parametre. Navyše nesmie byť mladšie ako 25 rokov a byť v bežnej prevádzke.
Ako Š. Bonk zdôraznil, vášeň pre veterány musí mať človek v sebe. „Myslím si, že každý by si mal toho svojho veterána doslova od kosti ohmatať. Kto si vymaká každý detail, ten s tým žije a to je skutočná vášeň veterána. Nie iba chcenie vlastniť nejaký ten historický kúsok," zamyslel sa Š. Bonk, ktorý pravidelne chodieva na celoslovenské stretnutia veteránov. Práve majitelia vojenských motocyklov by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Štefan Bonk je jedným z nich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
