špecifickom prostredí nielen armády, ale aj polície, väzenskej a justičnej stráže, hasičskej a záchrannej služby. Jedným z vojenských kňazov je aj štábny kaplán prešovskej mechanizovanej brigády mjr. Mgr. Jozef Michalov. Je gréckokatolíckym, ženatým kňazom vysväteným biskupom Hirkom v roku 1996.
Začínal ako správca farnosti v rusínskej obci Oľka pri Medzilaborciach, od roku 1999 je vojenským duchovným. Má dve deti, Moniku a Kristínku, a s manželkou Monikou býva v prešovskom Solivare. Nedávno Jozef Michalov absolvoval náročnú misiu v Iraku.
"Myslím, že médiá podávajú reálne, neskreslené informácie o každodenných problémoch v tejto krajine. Samozrejme, hovorí sa predovšetkým o negatívnych udalostiach ako sú útoky irackých extrémistov, činnosť teroristických skupín a podobne. Mal som tú možnosť vnímať život v Iraku aj z inej strany, keď som sa stretal s bežnými obyvateľmi Iraku, ktorí sú pokojní a mierumilovní, ktorí túžia konečne po pokoji a mieri vo svojej krajine," opisuje J. Michalov Irak a chváli slovenskú ženijnú jednotku, ktorá tam pôsobila: "Naši vojaci sa stretli s veľkou vďačnosťou u ľudí, ktorí videli, čo naši vojaci robia. Svoju vďačnosť prejavili napríklad tým, že našim vojakom priniesli pohár vody, ktorá je v tejto ťažko skúšanej krajine veľmi vzácna."
Kňaz na misii musí byť v neustálom kontakte s vojakmi. Zúčastňuje sa aj odborných úloh, ktoré plnia, slúži omše a s kolegom psychológom organizuje aj voľnočasové aktivity. "Mne osobne ten polrok na misii ubehol ako voda a nikdy som sa neprichytil pri tom, že sa nudím, alebo že nemám čo robiť," vraví kňaz. Po páde lietadla AN-24 pri návrate z misie v Kosove v januári 2006, vojaci zaplnili vojenské kaplnky. Mali vojaci v Iraku záujem využiť "služby" kňaza, alebo ho len rešpektovali, či trpeli? "Každému, kto mi položí túto otázku odpovedám takto: Ja som sa tam cítil byť veľmi užitočný. Netvrdím, že som tam bol najdôležitejší, alebo že bez kňaza by tam vojaci neprežili, či snáď by naše pôsobenie v misii počas šiestich mesiacov dopadlo horšie. No mám tú skúsenosť, že kňaz, ale aj psychológ, tam nie sú zbytoční. Vojak je tiež iba človek, so všetkými radosťami, starosťami a potrebami, aj duchovnými, ktoré má právo aj v tomto prostredí realizovať. Myslím, že túto otázku je potrebné položiť tým, ktorí prežili tých šesť mesiacov s duchovným v misii, aby posúdili život a pôsobenie duchovného medzi nimi." Ako tvrdí, nestalo sa mu, aby kaplnka pri bohoslužbách bola prázdna: "Uvedomujem si, že to nebola moja zásluha, ale živý záujem vojakov, prežívať s Bohom život v misii. Aj človek, ktorý mal doma, ako sami hovorili, od kostola ďaleko, navštívil v misii Boží stánok."
V Iraku žije popri islamskej väčšine aj katolícka menšina - starobylá Chaldejská katolícka cirkev a tiež Arménska cirkev. "Počul som, že v meste, kde sa nachádzal aj náš tábor, žije malá komunita kresťanov. Žiaľ, kvôli zložitej bezpečnostnej situácii nebolo možné navštíviť mesto a vyhľadať túto komunitu. Bolo by to o to ťažie, že nemajú tam svojho kňaza ani chrám. Ale ako vravím, kvôli vlastnej bezpečnosti sme nemohli opúšťať tábor, ktorý je prísne strážený," opisuje situáciu kňaz, ktorý sa vrátil k pôsobeniu na mechanizovanú brigádu. S odmietaním všetkého náboženského sa na nej nestretáva: "Aj keď na začiatku môjho pôsobenia som sa stretol s týmto problémom, dnes už neregistrujem takéto názory. Skôr sú to problémy, ktoré trápia našu spoločnosť všeobecne, ako sú prílišný negativizmus a nezáujem človeka o človeka. Avšak aj to je úlohou duchovnej služby v ozbrojených silách, obrusovať hrany medziľudských vzťahov v tomto prostredí a prebúdzať záujem u človeka o všetko dobré a krásne."
Na margo svojho budúceho pôsobenia kňaz Jozef Michalov dodáva: "Nemám žiadne plány v podobe akéhosi postupu v hodnosti, alebo funkcii. Chcem vojensky povedané, zodpovedne zastávať všetky povinnosti vojenského kaplána tam, kde som, alebo tam, kde budem poslaný."
Autor: Peter Krajňák ml.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
