prívlastok najzanedbanejší. Jeho stav je naozaj žalostný a rok čo rok jeho zriaďovateľ - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika - bojuje o prežitie Botanickej záhrady. Peniaze totiž má toto vedecko-pedagogické zariadenie od ministerstva školstva len na bežnú prevádzku, aj to len tak-tak, ale na investície nemá ani korunu. Tak situácia aj vyzerá. Skorodovaná konštrukcia a vypádavajúce sklenené tabule sú stálou hrozbou, že jedného dňa bude musieť univerzita záhradu zatvoriť. Katastrofické scenáre sa opakujú a otázka čo ďalej, zostáva nezodpovedaná. Keď sa neinvestuje do obnovy, iná cesta nebude. To sú prognózy, k naplneniu ktorých nie je ďaleko.
"V najbližšom čase určite nehrozí zatvorenie Botanickej záhrady UPJŠ z dôvodu zastaraných skleníkov, do ktorých sa dlhé roky neinvestovalo. Pravda je, že nutne už potrebujú rekonštrukciu. Záhrada je vedecko-pedagogické pracovisko univerzity a ministerstvo školstva poskytuje prostriedky len na bežnú prevádzku a energie a nie je predpoklad, že si dokážeme zarobiť toľko, aby to pokrylo náklady na komplexnú obnovu. Žiadne kapitálové zdroje k dispozícii nemáme. Preto sme sa rozhodli vypracovať projekt, ktorý by bol financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ. Jednou z podmienok je však mať vysporiadané majetkovoprávne vzťahy k pozemkom. Ich časť nie je vlastníctvom univerzity, ale sú cirkevné. Napriek tomu, že sme ponúkali dvojnásobnú rozlohu v inej časti záhrady, zatiaľ k dohode nedošlo," uviedla kvestorka UPJŠ Ing. Gabriela Vozárová.
"Rokovania sa uskutočnili, ale na ničom konkrétnom sme sa nedohodli. Z nášho pohľadu má Botanická záhrada svoje opodstatnenie. Univerzita nám má predložiť nové návrhy, my sme žiadne podmienky nekládli. Z našej strany nič nebráni tomu, aby si skleníky obnovili, prípadne stavali nové. Nevidíme v tom problém. Dohodli sme sa, že sa dohodneme," dozvedeli sme sa priora Dominikánskeho konventu Jána Tyrola. Dominikáni sú vlastníkmi 9 ha pozemkov, z ktorých potrebuje univerzita iba 3 ha.
UPJŠ dostáva ročne 7 miliónov korún, z čoho 5 mil. pohltia energie. Cez nevyhovujúce sklá uniká až 40 percent tepla. "Jeden zo zdrojov našich príjmov je z našej hlavnej činnosti, zo vstupného a predaja nadprodukcie. Situácia je naozaj vážna, skleníky sú v dezolátnom stave. Počas prehliadky v auguste spadlo z 13-metrovej výšky sklo a je len šťastie, že nedopadlo na nikoho a nezranilo návštevníkov záhrady. Nechceli by sme kvôli zlému stavu záhradu zatvoriť, udržiavame ju, ale donekonečna to nepôjde. Máme vypracovanú štúdiu na výstavbu nového skleníka. Súčasné sú zanedbané a nebezpečné," uviedol riaditeľ Sergej Mochnacký.
Napriek zúfalému stavu pripravujú v zanedbaných priestoroch stále niečo atraktívne pre verejnosť. Pripravené sú už nové expozície v časti vodných rastlín, kde pribudli dva vodopády a poriadok robia aj v zbierke kaktusov, ktoré roztrieďujú podľa miest ich pôvodu.
"Botanická záhrada by mala byť už dávno v inom stave ako je v súčasnosti, skleníky by mali mať iné sklá, zavlažovanie, vlhkosť vzduchu či teplota by mala byť riadená počítačom. Modernizáciou by sa dosiahli aj úspory nákladov na vykurovanie. Konštrukčne nie sú bezpečné. Havarijné situácie riešime z prostriedkov školy, ale to nie je systémové. Na najnutnejšiu záchranu potrebujeme minimálne 100 miliónov korún, ale mala by to byť jedinečná a moderná Botanická záhrada, takže celkovú investíciu odhadujeme na 300 miliónov. Určite nechceme, aby sa jedného dňa musela zatvoriť a urobíme všetko, aby sa tak nestalo," uviedla Ing. Gabriela Vozárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
