Na červenú zastane, na zelenú sa pohne a pred krčmou spomalí

Poznajú ho takmer všetci Košičania. Dospelí z videnia v uliciach a deti najmä z Alpinky. Košický kočiš, známy ako Pali. Nerozlučiteľná dvojica, on a jeho kôň Aron, anglický polokrvník. 54-ročný Pali dostal prezývku Valdéz kvôli svojmu obdivu americko-mexických koniarov. Jeho originálny spôsob života neovplyvnil totalitný režim ani súčasná demokracia. Žije si tak, ako chce. A názory ostatných sú mu ukradnuté...

Miláčik detí, pokojný kôň Aron, má domov v jednej z košických záhradkárských lokalít. Keď me sa tam boli pozrieť, Pali práve usmerňoval Arona pri cúvaní s vozom. "Hojtáá..., curuk..., vištáá..., curuk!" Aron totiž musí "zaparkovať" svoj "náves" k plotu záhrady na centimeter presne, aby neprekážal v ceste autám.

"Kone neradi cúvajú, je to pre nich atypické," vysvetľuje Pali počas toho, ako Arona vedie do stajne. "A s vozom, by sa cúvať vôbec nemalo, iba v krajnom prípade. Na to je spôsob, ako sa kôň usmerňuje, ale nie každý to zvládne." Aron je zrejme výnimka. Nemá problém s ničím. Je to kôň do koča i do voza. Doslova. Vie ťahať náklad, parádny koč i počúvať jazdca pod sedlom.

"Aron páru nemá. Hovorím to bez toho, aby som ho chválil, lebo koňa a ženu chváliť netreba. Aby neboli naveľa," lišiacky dodáva koniarskou hantírkou. Aron patrí do kategórie spoľahlivých, vyrovnaných, tzv. charakterných koní, ktorých je ako šafránu. V jazdeckej praxi sa takéto typy koní využívajú na voltíž alebo hipoterapiu. "Čím je starší, tým je lepší," konštatuje. Aron je už deduško. Má 25 rokov a keby bol človekom mal by 75. Starý, ale jarý - keď je bez nákladu, žiaden kopec nie je pre neho ťažký. "Vyjdem s ním aj na Lomnický štít. Ale s naloženým vozom si na strmý kopec netrúfne. Vie, kedy je čo nad jeho sily."

KKKKKKKKKKKK

Láskou ku koňom zahorel Pali v detstve. "Mám to asi zdedené. Môj dedo bol na vojne husárom. Páčili sa mi jeho fotky, kde bol odfotený so svojim koňom." Vyučil sa za elektrikára a ku koňom ho priviedol závodný lekár, ktorý bol veľkým koníčkarom. Jazdiť sa naučil v TJ JO Lokomotíva. Hovorí sa, že ak človek raz privonia ku koňom, tak sa do nich zaľúbi na celý život.

Prvého koňa si Pali zadovážil pred 23 rokmi. O tri roky neskôr získal Arona, z jazdeckého klubu v Poprade. Vymenil ho za koč, bričku a jednoduchý pohrebný voz. "Na prvý pohľad sa mi zapáčil svojou súmernosťou. Oni by ho neboli dali, pretože to bol parkúrový kôň a mal spravené skúšky na skákanie. Ale vadilo im, že bol nižší. Keby mal o dva centimetre viac, nepredali by ho."

Košické ulice väčšinou brázdi ako kočiš na jednoduchom drevenom voze. Povozníctvom si Pali zarába na svoje i Aronove živobytie. "Prevážal som už všetko. Akurát mŕtvoly som nevozil," smeje sa. Odváža odpad rôzneho pôvodu, záhradkárom hnoj, drevené dosky i štrk pre stavebníkov. Sťahuje nábytok, železný šrot a vraky áut do zberných surovín. Najlepší "kšeft" je však z iného furmanstva... "Z prevážania svadobčanov, tanečníkov folklórnych súborov, alebo ´parobkov´ na veľkonočnú polievačku. Vozím aj na promócie alebo imatrikulácie. Alebo vzácnych hostí či významné osobnosti. Teraz mám však týchto akcií pomenej. Nemám poriadne fiakre. Tie, čo mám tu na dvore, čaká generálka, ale na to potrebujem viac času."

Furmanuje väčšinou v Košiciach a v blízkych dedinách. Za prácou však niekedy chodil aj do vzdialenejších miest. Keďže prevážal aj drevo na Krásnej Hôrke, zaujímalo nás, ako dlho trvá cesta s koňom do krásnohorského podhradia. "Teoreticky šesť či sedem hodín a prakticky viac. Po ceste bolo viac krčiem, takže sa cestovanie predĺžilo," sebaironicky vtipkuje Pali.

Svoj rozpočet si prilepšuje aj opravami starých kočov a konských postrojov. Je známy tým, že vie zohnať všetko, čo sa týka koní. Ako skúsený dlhoročný koniar má v tejto brandži mnoho kontaktov. Dnes vysadne na konský chrbát už len zriedka. Pravidelne však jazdí na jazdeckých podujatiach, ako sú westernové akcie, súťaže konských záprahov alebo v rámci každoročne usporadúvanej konskej pošty Pony expres.

HHHHHHHHHH

Kočiš so zapriahnutým koňom v drevenom voze uprostred rušnej mestskej premávky to nemá ľahké. Voči rýchlym autám je prakticky bezbranný. Ani predpísané predné, zadné a bočné odrazky ho neuchránia pred neopatrnými alebo bezohľadnými vodičmi. "Lampy nie sú predpísané, ale lepšie je, ak mám vzadu blikačky, alebo vojenské baterky. Najlepšie však je vyhýbať sa tme, lebo vtedy niektorí motoristi jazdia ako blázni." Mimochodom, Aron musí mať na asfaltové cesty špeciálnu "obuv". Každých šesť týždňov ho pán "prezúva" do podkov, na ktorých je navarené vídium (tvrdá oceľ), aby sa mu nešmýkalo.

Za celý čas furmanskej "kariéry" mal päť havárii. Pred dvoma rokmi schádzal po kopci z Terasy k amfiteátru, keď do neho vrazil volswagen. "Neviem či tá vodička spala, ale nejako sa jej nepodarilo vymerať. Sedel som na voze s kamarátom, asi päť sekúnd som počul šmyk, stihol som mu ešte povedať, aby vyskočil a potom bol náraz. Mňa katapultovalo na cestu. Mal som šťastie v nešťastí, lebo sa voz odtrhol od koňa. Keby sa tak nestalo, tak by mal bol prešiel. Bolo to o ´kejhák´"

Raz večer takmer doplatil na cestných "pirátov", ktorí si to "rozdávali" na Popradskej ulici. Sediac na voze, naloženom senom, si všimol, že vzadu za ním uháňajú autá nejako nezvyčajne. Chytro preto kamarátovi, ktorý sedel pri sene na voze povedal, aby sa pevne chytil povrazov. "Toľko čo som mu to povedal a jedno auto do nás buchlo. Kôň sa tým nárazom rozbehol cvalom. Až keď spomalil, mohol som sa kamaráta opýtať, či žije. Keby sa nebol držal povrazu, tak by ho vyhodilo na kapotu."

Policajti Paliho už dobre poznajú. Väčšina mu nerobí problém, ale nájdu sa aj takí, ktorí si potrebujú dokazovať vlastnú dôležitosť. Keď sa raz vracal z furmanky z Košickej Novej Vsi, zastavila ho skupinka policajtov. Dali mu "fúkať" a žlté políčko sa menilo na zelené. Vodičský preukaz mu zobrať nemohli, lebo žiaden nemal, preto sa jeden iniciatívny rozhodol nepolepšiteľného fiakristu "polepšiť". "Nútil ma, aby som tam nechal koňa s vozom a že keď budem triezvy, tak si mám po neho na druhý deň prísť. Vravím im, že pôjdem, ale oni tu budú koňa strážiť, kým sa nevrátim. Mysleli si asi, že kôň je auto, ktoré zamknete a idete preč!," čuduje sa nad policajnou logikou... "Keby som mal rozprávať všetky príbehy s policajtami, museli by ste si vybrať týždeň dovolenku."

Aron je už tak dopravne zdatný, že pred každou križovatkou sám od seba spomalí. Dokonca sa vie bez pokynov zaradiť do správneho jazdného pruhu. "Upozornili ma na to viacerí kamaráti. Všimli si, že som na voze zaspal a Aron sa pred križovatkou zaradil do pruhu a na červenú zastal. Na zelenú sa pohol, zabočil doprava a odniesol ma domov." Je taký vnímavý, že pri krčmách, v ktorých bol jeho pán aspoň dvakrát, automaticky spomalí. A ak má opraty voľné, aj zastaví. Nuž, také inteligentné naše autá nebudú asi nikdy...

Na vodičov pôsobí ako Adriana Sklenaříkova v podprsenke znčky wondebra. Hoci nechtiac, Aron sa stal príčinou dopravnej nehody. Šoféri pri ňom totiž často spomaľujú, aby sa ich deťúrence mohli kočišom pokochať. "Keď raz tak spomalil vodič škodovky, narazilo do neho auto, ktoré išlo za ním. A do toho zase vpálilo tretie auto..."

KKKKKKKKKKKKK

Aron má dobrý apetít. Keď vidí zelenú trávičku, z jeho labužníctva ho nevyruší nik. "Môže prísť aj tretia svetová vojna," tvrdí Pali. "Bol som raz na hradných dňoch na Krásnej lúke, kde sa strieľalo z diel i muškiet. On sa pri prvej hlučnej rane len trošku cukol, pri ďalšej zdvihol hlavu a po tretej sa už nerušene pásol ďalej."

Z jeho chuti do jedla sa Pali teší, lebo iným koňom v jeho veku už zďaleka tak nechutí. "Jeho kŕmim dvakrát denne a seba raz za dva dni. Chcel som ho odučiť žrať, ale takmer som sa odučil ja...," vtipkuje. Nie je to však len žart, lebo Paliho naozaj viac trápi to, či má Aron kvalitné žrádlo, ako to, či sa on sám najedol. Najprv kôň, až potom on... Samozrejme, stará sa, aby mal jeho štvornohý kamarát pestrý jedálniček. Strieda seno, jadrové krmivo, kŕmnu slamu a zrno, ale aj zemiakové šupky a kŕmnu repu. Raz za čas mu do stravy zaradí aj špeciálne vitamíny. "Keď dlhšie stojí v stajni, dávam mu polovičnú dávku, lebo to nevybehá. Na jar, keď začne rásť tráva, je výhodné koňa pásť čo najviac. Ušporím na krmive a kôň dostáva všetky vitamíny, ktoré potrebuje."

Na svoju "pažravosť" už Aron nekoľkokrát doplatil. Keď začne hrabať prednými nohami, znamená to, že má koliku. Skúsený koniar však vie čo má robiť. Koliku treba rozchodiť. Nasadne mu na chrbát a pomaličky, štyri hodiny s ním chodí hore dole. Keď koník niekoľkokrát narobí na zemi mohutné "kôpky", je po chorobe. K veterinárovi s ním Pali zájde až vtedy, keď si sám nevie poradiť. Aron mal už viacero tržných rán, ktoré bolo treba odborne ošetriť. "Stehno roztrhol, lebo sa pošmykol na betónovej doske. Ešteže mám známu veterinárku. Zašívala ho dobré dve hodiny. Potom mal mesiac ´kľud na rote´ a zahojilo sa mu to tak perfektne, že to ani nie je vidieť."

Keď bol Aron mladý, bol, ako ináč, neskúsený. Preto na niektoré podnety reagoval placho. Na dopravný hluk si zvykol rýchlo, vyviesť z miery ho však dokázali zvuky netradičné. Napríklad čerkotanie železa, keď ho mal na voze prvýkrát. Zo zvuku šmýkajúceho kovu sa splašil tak, že nebyť duchaprítomnosti kočiša, ktorý od neho včas odskočil, ktovie ako by to bolo dopadlo. "Z Myslavy sa rozbehol a zastavil sa až pri Luníku IX. Zabrzdila ho oprava cesty. Jedno auto ma zobralo za ním a ja som ho tam chytil. Ako tým cvalom uháňal, tak z plechov neostalo na voze nič. Pri ceste naspäť som ich musel zbierať. Fajne som mu vynadal. Dostal svoje..."

Aron chodí so svojím pánom všade. V niektorých podnikoch má dokonca prístup až k baru. "Bol už asi v 20 košických krčmách a baroch," chváli Pali verného spoločníka. Dostal sa aj na tanečný parket. Na prvom country bále v "bužni" v roku 1988 zožal veľký úspech. Možno dokonca väčší ako český country spevák Michal Tučný. "Na parket sme vošli vo chvíli, keď spieval Posledného kovboja. Všetkým sa to veľmi páčilo."

Drsní westernoví chlapi odjakživa budili v ženách skryté vášne. Kovboj Pali to len potvrdzuje: "Baby letia na kone. Nemám s nimi problém. Ťažšie je sa ich zbaviť, ako ich získať." Doteraz sa neoženil, priateľku má, ale chomútu sa bráni.

Aron a Pali sú jedno telo i duša. Akoby sa pre seba narodili. Tvrdo sa spolu pretĺkajú životom, lebo kočiši to dnes nemajú ľahké. Aby mohol Pali žiť tak, ako žije, s Aronom musí veľa pracovať. Kto sa pozrie na jeho upracované ruky, vie, že je to tak. Keď Pali hovorí o Aronovi, rožiaria sa mu oči, keď hovorí o koňoch všeobecne, je vidieť, že im zasvätil celý svoj život. A nemenil by. Pre kone sa oplatí žiť...

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Sex v base?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári