Turkom sa v zime vracajú investície v podobe vďačných futbalových klientov
Turecká Antalya, v lete raj turistov, v zime útočisko futbalistov. Čosi viac ako šesťstotisícové mesto s priľahlými letoviskami na brehu Stredozemného mora je čoraz viac vyhľadávanou destináciou nielen pre vyznavačov slnka a slanej vody, ale tamojšia klíma vraj prospieva aj chlapom v kopačkách.
I keď jediný mestský klub Antalyaspor Kulübü toho nie je práve dôkazom, lebo veľa vody v "1. Süper Líg" zatiaľ nenamútil, na tamojšie trávniky sa počas zimnej prestávky hrnú mančafty z celej Európy, ba aj iných svetových končín. Tretí rok po sebe tam boli dobiť baterky i hráči MFK Košice.
Ešte ich síce na chýrny televízny Efes Pilsen Cup nepozývajú, ale v Antalyi už patria k celkom obľúbeným "plážovým" klientom. "Ako vždy, aj teraz sme bývali v stredisku Belek, hneď pri mori, v hoteli Arkadya, kde všetko vlastnia majitelia istanbulského klubu Fenerbahce. My sme sa tam dostali cez bývalého trnavského hráča Jána Gabriela," vraví prezident žlto-modrých Košičanov Blažej Podolák, že na niekoľko rokov nie je dôvod hľadať pre jeho mančaft v katalógoch cestoviek niečo exkluzívnejšie.
On sa vybral s mužstvom k vlnám Stredozemného mora po ročnej pauze. Lákavá predstava, užívať si dva týždne pri mori, v príjemnom prostredí chýrneho letoviska, sem-tam dozrieť na chlapcov, ako sa im vodí, či plnia to, čo tréner prikázal. Ale nebolo tak, že by šéf košického klubu celé dva týždne iba hore pupkom na pláži ležal. "Aj tak by sa tam dalo prežiť. Ale vážne, bol to skôr taký polopracovný pobyt. Využil som ho na rozhovory s hráčmi, najmä s tými mladšími, o predĺžení zmluvy, a podobne. Budujeme káder, a sám som chcel vidieť ako sa ukazujú. Lebo iné je to v majstráku, kde nie všetci majú rovnakú príležitosť, a iné v prípravných zápasoch. Tam sa dá veľa vidieť, čo v nich naozaj je, či budú schopní nastupovať aj na zápasy Corgoň ligy. A musím zaklopať na drevo, niektorí sa ukazujú veľmi dobre. Napríklad Jano Novák, Cicman, či obaja Srbi, s ktorými do budúcnosti môžeme rátať. Sme na dobrej ceste. Povedali sme si, že pred mužstvo dva či tri roky, kým ho budeme budovať, nebudeme dávať nejaké vysoké ciele, ale môžeme skúsiť hrať aj o popredné priečky ligovej tabuľky."
Neboli sami, čo hľadali zimný azyl v zasľúbenej krajine polmesiaca. "Čo ja viem, mohla tam byť vari päťdesiatka mužstiev. Turci do toho strediska veľa investovali, chceli využiť aj zimné obdobie na to, aby tam mali klientov. Cenovo i klimaticky je to aj pre nás veľmi prístupné, servis okolo mužstiev je stopercentný, sú tam štandardné, veľmi dobré podmienky, vždy sa nám podarilo nájsť aj dobrých súperov. Takže tam radi chodíme, dokonca vždy na to isté miesto," vysvetľuje športový riaditeľ MFK Jozef Vukušič, prečo je ten kúsok zeme futbalistami tak vyhľadávaný.
A občas už aj trochu pritesný. "V čase, keď sme tam boli, bývalo v našom hoteli až osem mužstiev, Debrecín, Šopron, Rusi, Rumuni, Kórejčania..., a boli trochu problémy s regeneráciou. Každý má v podstate rovnaký tréningový proces, takže neraz bolo v priestoroch určených na regeneráciu priveľa ľudí," našiel chybičku krásy na inak vydarenom sústredení prezident klubu.
Bola asi jediná, lebo ušlo aj počasie, aj ochotní súperi, s ktorými sa dalo solídne si zakopať. Až na tých nešťastných Rumunov, ostrých ako žiletky. Ktovie prečo boli chlapci z akéhosi Panduri Lignutul na Košičanov takí nadurdení. "Asi z toho, že už boli dlho na sústredení. Bolo to s nimi naozaj trochu hektické," smeje sa ostrieľaný kozák Ivan Kozák pri spomienke na ten zápas. Ale veď sú to Rumuni, či nie? "Áno, len som to nechcel tak povedať."
Ivan mal smolu, že tiež dostal príležitosť pocítiť tvrdosť rumunských kopačiek na svojich lýtkach. "Hral som dva celé zápasy, práve proti Rumunom a s Rapidom Viedeň, lebo tréner chcel dať všetkým rovnakú šancu."
Zhrňme si výsledky, lebo aj o tie, aj keď sa hlavne trénovalo, na tureckom "výlete" išlo. S kórejským FC Soul prehra 1:2, s rumunským Panduri Lignutul víťazstvo 1:0, potom dve porážky, od Maďarov z Fehérváru 0:1 i rakúskej perly, viedenského Rapidu, 0:2, a na rozlúčku plný zásah, 1:0 s SV Ried.
"Prvý zápas s Kórejčanmi som síce nevidel, lebo som bol ešte s reprezentačnou dvadsaťjednotkou v Španielsku, ale v ňom podalo mužstvo asi najlepší výkon. Aj podľa slov trénera. Môžem len potvrdiť, že Kórejčania majú veľmi kvalitné mužstvo, lebo som ich potom videl hrať proti Petržalke. Tréner skúšal, zostava sa každý zápas menila, takže aj tie výkony boli rôzne. Kvalitný bol potom aj posledný duel s rakúskym Riedom," bilancuje Jozef Vukušič pár tréningových stretnutí. "Väčšinou sme hrali v areáli nášho hotela, ktorý pozostáva z komplexu niekoľkých budov. Je tam jedno veľké i jedno menšie ihrisko, aj tenisový kurt. Ale chodievali sme hrávať aj do neďalekého športového centra, kde je osem či desať futbalových ihrísk."
Apropó, keď ste už spomenuli tenisový obdĺžnik pod hotelovými oknami, kúpil si naň niekto z hráčov permanentku? Veď vždy sa vo vašom mužstve našlo pár adeptov na grandslamové trofeje. "Sám by som si veru rád zahral, ale na pinkanie tenisu sme nemali ani čas," tvrdí Ivan Kozák. "Akurát tréner, aj s Jožkom Vukušičom, vyzvali na súboj Slovanistov. My sme boli radi, keď sme si večer líhali do postelí. Ráno tréning, potom obed, krátky odpočinok, potom zas tréning alebo zápas. Jednoducho, tvrdá robota, príprava na ťažkú jar."
Úľavu nemala ani vaša izba? Veď ste si, aj so spolubývajúcim Mirom Sovičom, vzhľadom na váš vek, mohli pokojne na kľučku občas vyvesiť aj ceduľku s textom: Prosíme, nevyrušovať!
"Kdeže! To pri trénerovi Kozákovi neexistuje," vraví hráč Kozák. "Ani staré páky nemajú žiadnu úľavu. Je jedno, či máte devätnásť alebo tridsaťšesť rokov, makať musíte rovnako. Chvíľu voľna sme mali len večer. Ja rozumiem trochu po nemecky, tak som si v telke sem-tam naladil nejaký film, pre niektorých chlapcov bola zas zábavka playstation. Nie som z tých, čo hneď ladia športový kanál, futbal v televízii práve nemusím, keď to nie je nejaká perlička."
Zato prvý muž klubu, prezident Blažej Podolák, futbalovú ponuku miestnej televízie neodmietol. "Rád som si pozrel nejaké opakovačky Ligy majstrov, ba aj zápasy z ich súťaží." Ale to len vtedy, keď bola nuda. A tej vraj bolo veľmi málo. Prezident-neprezident, statočne sa snažil dodržiavať režim vypísaný pre hráčov. "Akože inak, veď patrím k nim. Keď sme po večerných zápasoch prišli na hotel a dali si večeru, mal som večierku ako všetci ostatní, veď ráno sa vstávalo do ďalšieho tréningového dňa. Väčšinou som bol pri mužstve, niekedy, aby som zabil čas, som zašiel aj do posilňovne. A keď dovolilo počasie, dalo sa posedieť aj na pláži. Ešte počas prvého zápasu s Kórejčanmi, keď prvý polčas lialo, a v druhom dokonca snežilo, sa zdalo, že sme nevystihli práve najkrajšie dni, ale potom to vietor všetko rozfúkal a keď sme odchádali, na teplomeri bolo devätnásť až dvadsať stupňov. Opäť tam začínali prichádzať húfy turistov - dôchodcov z Nemecka..."
Bohuš MATIA
Autor: Zaspieva všetky hity
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
