Dobre stavaný a fešný Kubánec robil spoločníka staršej Nemke

Ostrov slobody, perla Antíl, cigarová veľmoc. Tieto i ďalšie prívlastky má Kuba, krajina, ktorej sa pred vyše 50 rokmi podarilo vymaniť spod amerického vplyvu. Pod vedením Fidela Castra sa vydala vlastnou cestou, ešte donedávna podporovaná tzv. východným blokom. Napriek tomu, že v 90. rokoch pomoc socialistických krajín skončila, Kuba si udržala nezávislosť a sama bojuje o prežitie. Ako sa to jej obyvateľom darí, to sa bol na vlastné oči presvedčiť Košičan Marek Bundzel.

V tom čase študent Technickej univerzity s priateľkou Andreou túžili navštíviť nejakú exotickú krajinu. Pôvodne mali v pláne vycestovať do Indie, prípadne inej ázijskej krajiny. Kvôli riziku, aké predstavovali rôzne choroby, sa napokon namiesto na východ rozhodli upriamiť pozornosť opačným smerom. Keďže Andrea vedela po španielsky, voľba padla na Kubu. Skôr, než s priateľom nasadli vo Viedni na lietadlo, museli si vybaviť v Bratislave víza. Nepredstavovali taký problém, ako americké. Stačilo zaplatiť príslušný poplatok v dolároch a na 30 dní im bol ostrov k dispozícii.

So snahou zarobiť na turistoch, ktorú obaja Košičania v rôznej miere pociťovali počas celého pobytu, sa stretli už na Slovensku. "Na kubánskej ambasáde nám pani vybavujúca administratívu odporučila svoju známu Češku, ktorá sa vydala na Kubu. Tvrdila, že podmienkou pre voľný vstup turistov na ostrov je doklad o zabezpeční ubytovania na tri noci," spomína M. Bundzel. "Keďže jej známa prevádzkuje vo svojej vile v Havane prenájom izieb, ešte pred cestou sme si jednu objednali. Po vystúpení z lietadla po nás síce nikto žiaden doklad nežiadal, no napokon nám to ubytovanie prišlo vhod. Let z Madridu totiž trval sedem hodín a keďže sme pristáli o polnoci, aspoň sme sa mali kde vyspať."

Okrem spomínaného ubytovania na tri noci nemal M. Bundzel s priateľkou dopredu zabezpečené nič. S batohmi na chrbte a príručkou Lonely Planet plánovali prekorzovať ostrov tak, aby z neho videli čo najviac. Kde sa im bude páčiť, tam sa chceli zdržať dlhšie a pri presune využiť miestnu lacnú dopravu. Veľmi skoro však prišli na to, že na Kube platia dvojaké ceny. Pre domácich smiešne nízke a pre turistov niekoľkonásobne vyššie a v dolároch. "Napokon sme až 90 percent dopravy absolvovali stopom, lebo sme zistili, že tam sa vo výške cestovného rozdiely medzi miestnymi a turistami nerobili. Na Kube je povinnosť brať stopárov. Je to určitá kompenzácia nedostatočne rozvinutej osobnej dopravy a snaha čo najefektívnejšie využiť autá, hlavne nákladné. Stačilo zodvihnúť ruku a hneď nejaké zastalo. Ak bola kabína plná, ľudia sa viezli na korbe."

Na úvod nemocnica

Svoju púť po ostrove začali Košičania v Havane. Pobyt im hneď na úvod spestril zápal močového mechúra, ktorý Andreu donútil navštíviť nemocnicu. Hoci viac než z kvalifikácie lekárov mala obavy z úrovne zdravotníckeho zariadenia, napokon všetko dopadlo dobre. Nemocnica síce pripomínala tie naše z čias krátko po vojne, no jedno poschodie bolo prispôsobené pre náročnejšiu klientelu - turistov. Vymaľované steny, pohodlné kreslá a personál v bielych plášťoch.

"Priateľke urobili nejaké testy a dostala lieky. Samozrejme, platili sme v dolároch, ale neboli to nejaké prehnané sumy. Spolu asi 45 dolárov," spomína M. Bundzel a pridal i opis nemocničného výťahu. "Obsluhoval ho muž, ktorý stláčal tlačítka podľa toho, kto si ho ´privolal´. Objednávka výťahu spočívala v zabúchaní na dvere a zakričania svojho poschodia i cieľa cesty. Ten muž všetky ´objednávky´ vyhodnotil a podľa nich zostavil optimálnu trasu. A aby všetkých dobre počul, bol v strope kabíny veľký tmavý otvor, takže nad hlavami sme videli celú šachtu..."

Z hlavného mesta, v ktorom sa Slováci zdržali asi štyri dni, videli všetko podstatné. Napríklad budovu Kapitolu, v ktorom sídli kubánska vláda a je pýchou ostrova. To preto, lebo je údajne vyšší ako jeho americký náprotivok. Navštívili aj hlavné Námestie 13. marca, kde sa konajú pravidelné trhy s knihami. Takmer všetko je to komunistická literatúra, hlavne prejavy Fidela Castra a Ernesta "Che" Guevaru. Väčšina v španielčine, ale nájdu sa aj v ruštine a angličtine. Medzi turistami je o tieto knihy po 10 dolárov a viac pomerne veľký záujem. Nie kvôli obsahu, kupujú ich skôr ako kuriozitu. Turisti si tiež radi posedeli v niektorej z kaviarní, ktorá svoju minulosť spájala so spisovateľom Ernstom Hemingwayom. Ostrovania vraj rýchlo pochopili jeho popularitu vo svete a lásku ku Kube, preto sa ju snažia využiť. Niet vari kaviarničky, kde by neboli po stenách povešané Hemingwaove fotografie a obrázky. Najznámejší v tomto smere je Restaurant a Bar Floridita, vyzdobený i jeho bustami

"Celkový dojem, ktorý som z Havany nadobudol, bol drsný," skonštatoval Košičan. "Mesto sa rozpadá. Bývalé koloniálne stavby sú v dezolátnom stave a keďže ich nikto neošetruje, každý rok sa okolo 300 samovoľne zrúti. Turista, ktorý sa v Havane zdrží aspoň jeden deň, má veľkú šancu, že počas jeho pobytu jeden z historických domov vzdá svoj boj s časom. Bezprostredné okolie Kapitolu pripomína kulisu z apokalyptického filmu. Domy sú naprieč ulicou podoprené drevenými trámami, balkóny opadávajú a omietka sa odlupuje. Mnohé múry sú už iba holé tehly." Nemenej historicky pôsobila aj miestna osobná doprava. Takmer výlučne sa po uliciach preháňali americké automobily z 50. rokov. V USA by už dávno skončili na vrakovisku, prípadne v múzeu, no na Kube predstavujú hotový majetok. Do druhej kategórie patria rovnako obstarožné moskviče a lady. Občas sa na ceste mihol aj novší "západný" model, no bol to určite majetok nejakého luxusného hotela a slúžil ako taxík.

Vysoké dane

Z Havany sa Košičania vydali severnou časťou ostrova smerom na východ. Prvou zastávkou bola známa Zátoka svíň, kde sa v apríli 1961 uskutočnila invázia kubánskych emigrantov, podporovaných CIA. Stroskotala, lebo približne 1400 vojakov na šiestich lodiach nemalo podporu letectva. "Ešte aj dnes bolo možné vidieť relikvie, pripomínajúce udalosti spred vyše 45 rokov. Niektoré ponechané zámerne, na iné nebol čas či možnosť ich odpratať. Pobrežie nepripomínalo žiadnu dovolenkovú oázu. Pokrývali ho husté kroviny, ktoré boli domovom miliónov komárov. Podvečer sa to nedalo vydržať, v noci už to bolo lepšie."

Známy turistický komplex Varadero Košičania nenavštívili. Pobyt v ňom by pre ich peňaženky predstavoval obrovskú záťaž a oni predsa neprišli na ostrov obzerať relaxujúcich cudzincov. Oveľa viac ich zaujala napríklad návšteva krokodílej farmy, akých je na Kube niekoľko. Za prehliadku stálo aj mesto Trinidad, ležiace približne v strede ostrova na jeho južnom pobreží. Pochádza z koloniálnych čias a vďaka pomerne zachovalej architektúre ho UNESCO eviduje ako svetové kultúrne dedičstvo. "Asi 25 km od mesta je pohorie a na jeho úpätí sú nádherné vodopády. Neďaleko je turistické stredisko, ktoré kedysi slúžilo ako ozdravovňa pre amerických turistov. Teraz patrí štátu a stále sa využíva."

Obaja Košičania sa snažili vyhýbať veľkým mestám a hlavným cestám. Radšej využívali bočné, aby z tzv. vidieka videli čo najviac. Aj pláže, ak sa rozhodli niekde vykúpať či prespať, si vyberali bokom od hlavných turistických centier. Niečo si vždy našli, hoci ten, kto ich prichýlil, riskoval nepríjemnosti. Podnikať sa totiž v určitej sfére môže, ale kto by chcel platiť vysoké dane, ak nemusí? A tak prekvitá obojstranne výhodný obchod. Turista pred drahým hotelovým komplexom uprednostní lacnejšie služby radového Kubánca. Ten mu síce neposkytne až taký komfort, ako ohviezdičkovaný hotel, ale o to srdečnejšie prijatie. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj M. Bundzel s priateľkou.

"Jednu noc sme strávili v prostom domčeku rybára Eduarda v jednej z množstva romantických zátok. S manželkou a synom sa tam presťahoval z mesta, kde pracoval ako elektrikár. Zarábal mesačne 12 dolárov, čo je na Kube priemerná mesačná mzda. Bydlisko však nezmenil kvôli životu v prírode, ale aby tak, ako mnohí iní Kubánci, naplnil svoj sen o odchode z ostrova. Za jednu noc a vynikajúcu večeru inkasoval od turistov 20 dolárov. Peniaze si ukladá a až bude mať dosť, chce sa s rodinou odsťahovať a dať synovi lepšiu budúcnosť."

Keď sme už spomenuli podnikanie, na Kube je možné v troch smeroch. Poskytovanie hotelových služieb, reštauračných služieb a pestovanie poľnohospodárskych plodín. Má to však jeden háčik. Štátu treba odvádzať vysoké dane bez ohľadu na zisk. Teda či niekto ubytuje za rok jedného turistu alebo sto, platí rovnako. To mnohých ostrovanov odrádza správať sa podľa zákona a motivuje podnikať na čierno. Kto nemá príbuzných v zahraničí, ktorí by ho finančne podporovali, žije z 10 dolárov mesačne a je odkázaný na potravinové prídely.

Prostitúcia

Svoje putovanie zakončili Košičania v meste Santiago de Cuba, ležiacom na juhozápade ostrova. Ani nie 100 km východnejšie je vojenská pevnosť Guantánamo, jediná časť Kuby, ktorá ešte patrí USA. Samozrejme, tam sa M. Bundzel s priateľkou nedostali a ani to nemali v pláne. Po prehliadke Santiaga nasadli večer na vlak a ráno vystúpili v Havane.

"Spolu s nami cestovala dvojica, ktorá si až okato dávala najavo vzájomné sympatie. Išlo o fešného Kubánca a asi 45-ročnú Nemku. Prostitúcii sa nevenovali iba štíhle mladé Kubánky, zavesené do nie príliš sympatických starších mužov, zjavne solventných turistov, ale aj mladí muži. Keďže je tento druh ´podnikania´ zakázaný, na verejnosti sa tieto vzťahy označujú ako spoločník - spoločníčka..."

Na Kube stretli Košičania množstvo zaujímavých ľudí. Či už to boli prostí campesinos (farmári), vodiči kamiónov alebo intelektuáli, každý im ochotne umožnil nahliadnuť za oponu života v krajine, ktorá už desaťročia čelí ekonomickým krízam a destabilizácii zo strany mocného suseda. "Kubánci sú k hosťom otvorení, radi pomôžu a nevynechajú príležitosť na rozhovor. Snažiť sa u nich o zmenu systému alebo kultúry je zbytočné a rozumnejšie je akceptovať veci také, aké sú a hľadať v nich to pekné," uzavrel M. Bundzel svoje spomienky na "ostrov slobody".

Róbert BEJDA

Autor: Zaspieva všetky hity

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári