450 miliónov rokov staré trilobity sa dali kúpiť iba za 150 korún
Zberateľstvo je jednou z mnohých ľudských vášní. Kto mu prepadne, venuje všetok voľný čas hromadeniu špecifických predmetov i študovaniu všetkého, čo s jeho koníčkom súvisí. Vecí, ktoré ľudia zberajú je stále viac. Na medzinárodnej zberateľskej burze, ktorá sa cez víkend uskutočnila vo Ferrocentre, sme sa presvedčili, že zbierať sa dá hocičo.
Burza bola natrieskaná zberateľmi starožitností, filatelistami, numizmatikmi, filumenistami (zberatelia nálepiek zo zápaliek), faleristami (zberatelia vyznamenaní) a najnovšie aj telekartistami (zberatelia telefónnych kariet). Okrem nich tu svoj "tovar" ponúkali aj zhromažďovatelia rôznych gýčov a absurdít. Niektoré pulty prepchané starými rárohami bez ladu a skladu, pripomínali ruský bazár ako zberateľskú burzu.
Najväčšie hlúčiky ľudí stáli pred stolmi s vojenskými artefaktami. Pozornosť pútali prilby, uniformy, odznaky, náboje a predovšetkým zbrane. Tie zmizli najrýchlejšie. Na prvý pohľad funkčný samopal Kalašnikov za 4500 korún zmizol tak rýchlo, že sme si ho nestihli ani odfotiť. Jeho nový majiteľ ho strčil pod bundu a nebadane sa vytratil. Tento predaj a možno i ďalšej munície u kolegov zrejme celkom v poriadku nebol, lebo sa k tomu nikto nechcel vyjadriť. Rázne "nie" zaznelo od všetkých predajcov...
Zberateľ militárií Bohdan Maskaluk z Popradu, nezhromažďuje zbrane, ale vojenské vyznamenania, odznaky a hodnosti. Preto mu nerobilo problém o svojej vášni hovoriť. Ochotne nám spomedzi vystavovaných kusov ukázal tie najhodnotnejšie. "Toto vyznamenanie dostávali vodiči tankov po vojne, v roku 1948. Predávam to za 5 500 korún." Na naše prekvapenie nad výškou sumy za jeden "odznačik", dodáva: "Už som predal vyznamenanie, ktoré vydal prvý slovenský štát na počesť taženia proti Sovietskemu zväzu. Dostal som za neho 2 200 korún."
A aby toho nebolo málo, "vytasil" na nás najvzácnejšiu militáriu, akú priniesol. Za 15 tisíc si "fajnšmekri" mohli kúpiť oficiálne vyznamenanie SR, ktoré sa dáva letcom kozmonautom. "Cenu som stanovil sám. Aká je skutočná hodnota, ťažko povedať. Cenu určuje dopyt a často sa stanovuje podľa dohody s kupujúcim." Vyznamenanie bolo zo striebra a jeho hodnotu zvyšoval limitovaný počet série. Na burze ponúkal 48 kus z 50-tich vyrobených. Poradové číslo bolo vyrazené na rube. "Číslo jedna nosí náš jediný slovenský kozmonaut Ivan Bela, ´dvojku´ má ruský kozmonaut, ktorý s ním letel a ´trojku´ československý kozmonaut Vladimír Remek. Zvyšné dostávali možno nejakí papaláši, neviem... Ako som sa k tomu dostal ja, to vám nepoviem," záhadne sa odmlčí B. Maskaluk.
Ostatné armádne vyznamenania, ktoré na burze predával, boli z rôznych krajín. Kupujú ich prevažne zberatelia a ľudia, ktorých k nemu viaže nejaká spomienka. Zberateľ má doma asi 10 tisíc kusov ďalších militárií z celého sveta. Sú precízne roztriedené a uložené v tablách. Pre uchovávanie najvzácnejších kusov si dal vyrobiť špeciálne kazety, vyložené zamatom. Vojenské ocenenia mu často venujú aj známi, ktorí o jeho zberateľskej vášni vedia. Väčšinou ich však získava výmenou, alebo kúpou na burzách. K mnohým vyznamenaniam sa dostal aj prostredníctvom internetu. "Takto som získal vyznamenania z celého sveta. A keď naši chlapci išli do Kosova, alebo na Golanské výšiny, bol zo zahraničia veľký záujem o tieto militárie. Vymenili ich za iné vzácne kúsky."
Zaujímavý, bol aj pult s pestrofarebnými "kameňmi". Minerály dnes letia kvôli ich údajným liečivým účinkom, takže geológ a mineraológ RNDr. Jozef Molnár núdzu o zákazníkov nemá. "Ruženín ľudia kupujú na kilá, pomaly, ako keby ho jedli. Dávajú si ho k počítaču, lebo vraj pohlcuje škodlivé jónové žiarenie. Teraz je móda vlastniť kamene. Kupujú si ich podľa znamenia, na masáž a na rušenie geopatogénnych zón. Kryštál a ametist používajú na čistenie a nabíjanie ďalších kameňov." Ako prírodovedec týmto ezoterickým záležitostiam nie je veľmi naklonený. Ale keďže väčšina ľudí sa o minerály zaujíma práve z tohto hľadiska, problematiku ovláda, aby im vedel poradiť. Pochopiteľne, najvzácnejšie mineralogické kúsky, nechal doma. "Tu som doniesol len burze ekvivalentné - lacné veci. Minerály získavam tak, že ich hľadám v prírode, ale hlavne ich nakupujem na svetových výstavách. Nedávno som bol na najväčšej tohto druhu v USA."
Do kategórie vzácnejších, ktoré na burze predával, patril kaktusový ametist z Juhoafrickej republiky a skamenelé drevá z obdobia treťohôr, ktorým sa hovorí aj opalizované drebá. Zaujímavé boli aj béžové kamienky v tvare malej guľky, pripomínajúce koláčiky, obsypané bielym cukrom. "To sú sádrovce z Mexika. Vznikajú v púštiach, koncentráciou vody a rýchlym vysúšaním, tzv. evaporizáciou."
Najstaršími ponúkanými vecičkami boli skameneliny, pochádzajúce z Maroka. Vek týchto trilobitov je datovaný do obdobia prvohôr. "Sú staré až 450 miliónov rokov. Je to vlastne veľký typ červa, ktorý žil v mori. Napriek tomu že sú veľmi staré, nemajú až takú veľkú hodnotu, lebo sú bežnými skamenelinami a nie sú ani veľmi dobre zachované. Keby boli lepšie zachované, môžu stáť aj niekoľko tisíc korún. Tieto sú za 100 až 150 korún. Kúpil som ich od Marokáncov. U nás trilobity nie sú, len výnimočne." RNDr. Molnár sa minerálmi zaoberá už 30 rokov. Doma má veľkú zbierku, ktorú čaká veľká generálka. Po roztriedení sa dostane do nových vitrín v obývačke.
Aj hračky sú predmetmi zbierok. "Angličáky" fascinujú mužskú populáciu v rôznom vekovom rozpätí. Mladí i starí sú z kovových autíčok stále unesení... "Doniesol som len tie modely, ktorých mám naviac," hovorí Štefan Nagy, ktorý ich zbiera od 10 rokov, čiže dobré štyri desaťročia. "Zbierku mám doma. Je malá, ale kvalitná v mierke 1:40. Ako dieťa som však začínal s menšími modelmi ´mečboxov´." Svojho koníčka dokázal začleniť do práce, ktorou si zarába na živobytie. Pred dvoma rokmi si otvoril bazár a angličáky sú súčasťou ponúkaného a vykupovaného tovaru. "Najvzácnejšie sú modely od firmy Match Box. Tie zbiera väčšina ľudí. Niektorí sa špecializujú na firmu, iní na značku. Česi teraz začali vyrábať modely starých škodoviek, ale aj octávie, či felicie, ktoré na trhu chýbali. Sú takí ľudia, ktorí zbierajú len tieto typy," dodáva Š. Nagy.
Množtvo figúriek z kinder vajíčok, úhľadne zoradených v plastových škatuľkách alebo igelitových vrecúškach, čaká na svojho nového majiteľa. Málokomu napadne, že aj čosi také "bežné", na čom vyrastalo azda každé dieťa, sa dá speňažiť a má zberateľskú hodnotu. Miniatúrny kindertrpaslík tlačiaci fúrik stojí napríklad 400 korún... "Vzácny je preto, lebo je starý a kompletný. Žiadne časti z neho nechýbajú, má všetko tak, ako má mať. Ceny sú určované katalógmi, ktoré vychádzajú vo viacerých krajinách," hovorí Peter Drdo z Bratislavy.
Najdrahšie sú najstaršie, pochádzajúce z konca 70. a začiatku 80. rokov, pri ktorých sa katalógové ceny pohybujú v tisícoch eur za kus! "Rozbehnuté je to hlavne v Nemecku, lebo oni sú zakladateľmi tohto zberateľstva." Zrejme ide o celkom výhodný "biznis", lebo na zberateľskom trhu sa objavili aj falšovatelia kinder vecičiek. V katalógoch, ktoré vydávajú nemeckí zberatelia, sú už uvedené aj falzifikáty, aby na nich ľudia nenaleteli.
Na Slovensku sa kinder zberateľstvo pohybuje v iných cenových reláciách, ako inde v Európe. Miniatúry sa predávajú od koruny do tisícky za kus. "Ja to nezbieram, len s tým obchodujem. Asi štyri roky ich kupujem a predávam zberateľom. Zobral som tu len zanedbateľmú čiastku z toho, čo mám doma. Koľko ich mám? Na kusy som to nezrátal, ale je toho plná jedna skriňa a pol garáže. Dá sa na tom privyrobiť, ale nie zarobiť. Rýchlo ich skupujem, ale nie všetko viem hneď speňažiť." Na starých pohľadniciach, ktorým sa P. Drdo venuje tiež, sa vraj dá zarobiť lepšie. V súčasnosti totiž zažívajú zberateľský boom.
Ďalšou kuriozitou na burze bol telekartista - zberateľ telefónnych kariet. Mariusz Glivka z Poľska si do Košíc doniesol 5 000 kariet. Má ich úhľadne poukladané v obaloch a zoradené podľa krajín, v ktorých boli vydané. "Doma mám ďalších 50 tisíc kariet zo 150 krajín sveta. Zbieram ich päť rokov. Kupujem si ich na burzách v rôznych štátoch. Tie najdrahšie mám doma," chváli sa poľský zberateľ. Z tých donesených boli najvzácnejšie poľské. Kus predával za 1000 korún. Ich cena sa vyšplhala tak vysoko z dvoch dôvodov. Sú staré a vyrobené v malom množstve. Nakoniec tak, ako väčšina vzácnych kúskov, ktoré sa na zberateľských burzách predávajú.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: KOŠICKÝ PÁN KAPITULNÝ VIKÁR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
