Kým chodil na kapustnicu a halušky, v chladničke mu hnili pomaranče
Český režisér Zdeněk Troška sa v Košiciach cíti už ako doma. Po tom, čo pred rokom v jeho réžii opera Štátneho divadla odpremiérovala Rusalku, pozvala ho zrežírovať i operu Ch. Gounoda - Faust a Margaréta. Po vydarenej premiére Z. Troška netajil spokojnosť nad tým, ako to celé ´vypálilo´, ale hneď i priznal, že ho začína premáhať ľútosť nad tým, že už je po všetkom...
"Som nadšený z toho, že sa nám podarilo vytvoriť krásnu inscenáciu, no na druhej strane - je mi ľúto, že sa to skončilo. Mám taký pocit, že práca na Faustovi a Margaréte mi ubehla ešte rýchlejšie ako na Rusalke. Veď len nedávno som si vybaľoval v Košiciach kufre a už aby som ich zase zbalil... O pár dní sa mi v Prahe bude zdať, že to bol všetko len krásny sen," prezradil Z. Troška. Vraj ak by mal vymenovať všetkých, za ktorými mu bude v Prahe ľúto, potreboval by poriadne dlhý zoznam... "A to pritom nemám na mysli len ľudí z divadla, ale ja tých, ktorých som stretával na ulici či v obchodoch. Dennodenne sa mi stávalo, že za mnou ktosi pribehol a ďakoval mi za moje filmy či rozprávky. Vraj sú pre nich vzpruhou a často i liekom a keď im je nanič, tak si pustia Slnce, seno... a hneď je lepšie."
Dá sa vraj povedať, že pokladníky v obchode, kam chodil nakupovať, sú už jeho staré známe a stali sa rodinou. "Títo ľudia - to je moja najväčšia odmena. Pretože oni majú radi moje filmy a poznajú ich. Veď čo by som z toho mal, keby som nakrútil film, ktorý by kritici pochválili, no divákovi by bol ukradnutý a povedal by, že na takúto kravinu sa druhý krát dívať nemusí? Veď si len vezmite, že tohto roku to bude 24 rokov, od kedy sa nakrútil Slnce, seno, jahody. Ľudia to poznajú naspamäť a majú to ponahrávané, no aj tak, keď to pustia v telke, tak to má najväčšiu sledovanosť. To je pre mňa Oscar, ktorého dostávam od ľudí..."
V Košiciach Z. Troška býval v novom divadelnom byte v budove Malej scény "Minulý rok som býval v byte na Alžbetinej ulici, kde som kŕmil vtáčiky a mačku. Aj tam sa mi páčilo. Ale tento nový moderný bytík bol veľmi krásny a ja som v ňom bol spokojný. Bol tam absolútny pokoj, akurát ma vždy ráno zobudili havrani. Medzi pol siedmou a siedmou totiž pravidelne prelietavali ponad moje okná a krákali o dušu."
Aj keď mal v byte k dispozícii kuchyňu, veľa v nej neukuchtil. "Spočiatku som si vyváral polievky, dusené baklažány a podobné diétne jedlá, lebo som sa rozhodol schudnúť. Lenže to mi vydržalo len do momentu, kedy som sa nechal zatiahnuť do budovy bývalého Krajského národného výboru na Komenského ulici, kde je i skvelá jedáleň. V nej je úžasná pani kuchárka Helenka a jej štyri dobré víly. Tam som ochutnal samé skvelé domáce jedlá - kapustnicu, halušky, strapačky a blažene som priberal. V chladničke mi zatiaľ hnili pomaranče a kazili sa jogurty..."
Košice Z. Troškovi bezpochyby prirástli k srdcu a už teraz dúfa, že sa sem o rok vráti, aby sa znovu pustil do inscenovania opery. Najväčšiu radosť by mu vraj urobil Eugen Onegin od Čajkovského... Medzičasom ho však v Čechách čaká nakrúcanie rozprávky i filmu. "Je pravda, že som sa mal v lete pustiť do nakrúcania rozprávky, ale už sa ku mne dostali správy, že nejaká dobrá duša robí okolo toho techtle-mechtle a pokúša sa o moje peniaze... Takže ak to nebude rozprávka, celkom iste by to mal byť film. Hrať v ňom budú Jana Paulová a Pavel Zedníček a bude to taká zábavná konverzačná komédia. No a keď bude úspešná, tak k nej nakrútim druhý a tretí diel, ako to býva mojim zvykom. He-he."
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
