Po troch vraždách spáchal samovraždu
Hoci iba málokedy, no z času na čas musia kriminalisti riešiť aj viacnásobné vraždy. Väčšinou ide o mafiánske vybavovanie si účtov, pri ktorom jedna skupina preriedi stav druhej - konkurenčnej. Oveľa zriedkavejšie sú dvoj a viacnásobné vraždy v rodine. Žiaľ, do tejto kategórie patria aj násilné úmrtia detí. A práve po jednom takom prípade sme v súdnom archíve siahli tento týždeň.
Jozef P. mal odmalička povesť domáceho maznáčika. Otec mu zomrel, keď mal štyri roky a keďže sa matka znova nevydala, prebíjali sa životom sami. Samozrejme, absencia otcovského a prebytok materinského systému výchovy zanechali na Jozefovi stopy. Mamu poslúchal na slovo a to aj vtedy, keď sa dostal do puberty a začali ho zaujímať dievčatá. Osloviť niektorú z nich či pozvať domov neprichádzalo do úvahy. Akýkoľvej kontakt s dievčatami mu totiž matka vyhovorila, ak nie zakázala. Bála sa, že až mu niektorá pomotá hlavu, môže ho navždy stratiť. Preto na každej synovej frajerke hľadala chybu dovtedy, kým ju nepustil k vode...
Zlom nastal po Jozefovom návrate z vojenčiny. Bol čerstvým inžinierom so zamestnaním a perspektívou postupu. Zoznámil sa s Helenou a keďže na vojne pochopil, že ak bude každú novú frajerku ukazovať matke, nikdy sa neožení, svoj vzťah tajil. A to až dovtedy, kým ho nespečatil obradom. Ako sa dalo čakať, nevesta a svokra si do oka nepadli. Jozefov amma považovala Helenu za zlodejku, ktorá jej ukradla syna a ju uvrhla do večnej samoty. Napriek tomu mladým všetko klapalo. Mali byt a časom i dvoch synov. Zlom nastal v čase, keď prišiel Jozef o zamestnanie a nové si nevedel nájsť. To bola voda na mlyn pre jeho matku. Hoci to bola hlúposť, synovu stratu zamestnania dávala za vinu Helene a keďže tá sa neraz zvykla zdržať v práci nad rámec pracovného času, priadala na jej adresu i pár poznámok o nevere. Tie i ďalšie okolnosti neskôr vyústili v tragédiu, ktorá priviedla Jozefa na lavicu obžalovaných.
"Bol som u mamy na obed," spomína Jozef na osudný deň. "Zase mala prednášku o Helene a mojom manželstve. Keď začala o tom, že má určite milenca, trochu sme sa chytili. Nikdy som nemal rád tieto reči. A to aj napriek tomu, že som čosi začul aj od iných ľudí. Helenke som napriek tomu veril." Po odchode od matky začal Jozefove podvedomie nahlodávať červík pochybnosti. Rozmýšľal, či by mala kedy ho podvádzať. Teoreticky mohla. Z roboty sa vracala pozdejšie aj trikrát do týždňa a neraz z nej cítil alkohol. A že by mala milenca? Im to veru v posteli neklapalo už dávnejšie. Keď sa k nej pritúli, zahriakne ho, že je unavená a sex v sobotu doslova pretrpí...
"Doma som práve upratoval, keď zavolala Helena, že sa zdrží. Kolegyňa Denisa vraj oslavuje meniny. Pohádali sme sa a ona zložila." Jozef priznal, že nervy mal napnuté na prasknutie. Po celý čas mal pred očami výjav, ako sa jeho žena zmieta v náručí iného. Ako-tak sa mu podarilo nakŕmiť synov a uložiť ich spať. Okolo deviatej to už nevydržal, otvoril fľašu vodky a poriadne si uhol. Potom znova a znova, až ho premohol spánok. "Prebudil som sa na buchnutie dverí. Bolo jedenásť preč. Keď som zbadal Helenu celú vysmiatu a s kyticou kvetov, dostal som zlosť. Skríkol som na ňu, kde bola a ona mi odpovedala, že na oslave a aby som nehulákal. Vraj si vôbec nevšimla, ako ten čas letí."
Vtedy Jozef vytrhol Helene kvety a strčil ich pod nos s otázkou, či sú od milenca. Dostal odpoveď, že od Denisy, lebo ich dostala viac a jednu jej dala. Jozef vraj chytil telefón a chcel volať Denise, či je to pravda. "Vtedy po mne skočila, vytrhla mi slúchadlo a spustila, že som žiarlivý chudák a mám sa schovať pod maminu skuňu." Jozefovi viac nebolo treba. Mal za sebou ťažké popoludnie i večer a teraz toto. Vodka v krvi i napnuté nervy urobili svoje. Vylepil Hlene také zaucho, že odletela na tri metre. Údajne s výkrikom "zabijem ťa!" vbehla do kuchyne a siahla po noži. Vtedy Jozef uchopil takmer polmetrovú tepanú vázu a zozadu ňou udrel manželku po hlave. Stačil jeden úder, lebka povolila a Helena klesla k zemi. Niekoľkokrát ňou trhlo a jej vytreštené oči navždy stratili lesk...
"Vôbec ma jej smrť nemrzela. Čo ma však trápilo, bol ďalší osud Romana a Tomáška. Vedel som, že ak pôjdem do väzenia, oni pôjdu do ústavu. Vtedy sa mi v hlave zrodila tá hrozná myšlienka..." Jozef vzal nôž, ktorý Hlena držala v ruke, a vošiel do detskej izby. Najskôr sa sklonil nad Romanom, pobozkal ho a hrot priložil k jeho hrudi. Zavrel oči a prudko bodol... To isté zopakoval s Tomáškom. Potom dopil fľašu vodky, sadol si k posteli s mŕtvolami synov a podrezal si žily na ľavom zápästí. Krátko na to, upadol do bezvedomia.
Zomrieť sa však Jozefovi nepodarilo. Ráno objavila masaker jeho mama, ktorá ako obvykle nosila synovi ranný nákup. Okamžite zalarmovala sanitku a zachránila syna pred smrťou. Lekári si nevedli vysvetliť, prečo sa krvácanie zastavilo a on prežil napriek tomu, že stratil vyše liter krvi. Jozef však na tomto svete dlho nepobudol. Keď sa vyrozprával na súde a ako povedal, uľavil tým svedomiu, spáchal v cele samovraždu. Tentoraz úspešne, lebo kým ho našli, vydýchol v slučke naposledy.
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
