kruhu rodiny i bývalých tanečníkov vystrojil už minulý víkend. A nechýbala na nej, ako inak, ani ľudová hudba a tanec.
"S mojím bratom - dvojčaťom Imrichom sme počas štúdií v Bratislave tancovali v známom súbore Mladé srdcia," zalovil v pamäti jubilant, ktorý po návrate do metropoly východného Slovenska začal aj s bratom tancovať v Čarnici. Po niekoľkých rokoch prešli obaja do súboru Železiar. "Práve tam sme vytvorili niekoľko úspešných choreografií, s ktorými žal súbor úspech aj v zahraničí." V roku 1968 sa napr. tešili z druhého miesta na festivale v anglickom Midlesbroughu.
Po čase dostal J. Meszáros ponuku, či by nechcel stáť pri zrode nového telesa, ktoré by reprezentovalo mesto Košice. "A tak som založil súbor Východniar. Ako umelecký šéf a choreograf som ho viedol viac ako tri desaťročia." Prvú premiéru uviedlo teleso po roku fungovania. "Zožali sme s ňou obrovský úspech," spomína si J. Meszáros, ktorý so súborom prebrázdil Európu i časť Ázie a tešil sa počas svojho pôsobenia z viacerých významných ocenení. "Na medzinárodnom festivale v Dubline sme získali 1. cenu, s 2. a 3. miestami sme sa vrátili z viacerých podujatí - napr. zo Štokholmu, z Helsínk..."
K známym choreografiám J. Meszárosa patrí napr. Košický bál. "Dva roky som študoval materiály, prešiel všetky knižnice, kým som si urobil ucelenejší obraz, ako mohol vyzerať niekdajší košický bál. Do tohto programu sme napokon zakomponovali tance cechárov, pánske tance a vyvrcholením bol čardáš," spomína pán Jozef, ktorému je najviac ľúto, že sedemdesiatiny už nemohol osláviť so svojím bratom. "Ten, žiaľ, pred dvoma rokmi zomrel," dodáva smutne niekdajší choreograf, ktorý priznáva, že folklór je jeho celoživotnou láskou.
(ato)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
