Varšanyiovci. Dnes v meste samotnom nenájdete ani jednu oficiálnu výrobňu tejto tradičnej regionálnej pochúťky, no spišské párky sa na stoloch Podhradčanov v priebehu roka objavujú veľmi často.
Zanietených domácich majstrov mäsiarov je tu niekoľko a tí spišské párky s tradičnou receptúrou pripravujú pre svoje rodiny, známych alebo iba tak z potešenia či lokálpatriotizmu, aby výroba spišských párkov v meste pod Spišským hradom nezapadla do zabudnutia. Jedným z nich je aj Štefan Sýkora. Ani jedna rodinná oslava, návšteva známych - rodených Podhradčanov či sviatky sa nezaobíde bez tejto mäsovej pochúťky. Ako sám Š. Sýkora vraví, "spišské párky robil môj otec a robím ich aj ja. Najlepšie chutia s horčicou, chrenom a chlebíkom. A jesť sa musia rukami, iba tak si ich dokáže človek správne vychutnať," tvrdí s úsmevom Podhradčan.
Práve ten ešte donedávna so svojim otcom spišské párky vyrábal na tradičnej plničke párkov, ktorú používal jeden z pôvodných majstrov údenárov pán Blaško. Ten bol ďalší zo slávnych podhradských mäsiarov, ktorého párky mali zvučné meno. "Otec so svojim kamarátom pánom Kukoľom získali tento stroj ešte v 60-tych rokoch minulého storočia. Táto liatinová plnička pochádza z Ostravy a vyrobená bola okolo roku 1920, teda má takmer 100 rokov. Môj nebohý otec dal na ňu vyrobiť nový plášť a vymenil piest. Niekoľko rokov spolu s kamarátom robili párky. Aj ja som im pomáhal a neskôr, keď otec zomrel stroj i záľubu vo výrobe párkov som zdedil po ňom. Otca to bavilo a párky ľuďom veľmi chutili. Tiež ich robili pre rôzne oslavy, svadby či sviatky, pre známych, rodiny a priateľov," zaspomínal Š. Sýkora. Plnička párkov bola určená na výrobu párkov z piatich kíl mäsa, je však potrebné ju opraviť a preto načas skončila v kôlni Š. Sýkoru. Ten dnes používa menší "párkovací" stroj. Je o čosi mladší, ako plnička a zmestí sa do neho 3 kg mäsa. Pochádza z Nemecka z obdobia 30. -40. rokov 20. storočia.
Podľa slov Š. Sýkoru, tradičná receptúra na výrobu spišských párkov nie je nijakým tajomstvom. "Okrem soli, kvalitného mäsa, papriky tam nejde nič iné. Základ však tvorí správny pomer mäsa a samozrejme hicovanie v udiarni. Ak sú párky nesprávne hicované, strácajú na svojej chuti. Samozrejme, pri konzumácii sa nesmú variť, iba postupne otepľovať, aby sa chuť údeniny nevyplavila. No ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Ale tí, ktorí vedia, o čom je chuť tradičných spišských párkov, vedia kvalitu doceniť. Keď ku mne prídu rodení Podhradčania na návštevu, vždy im pripravím spišské párky. Posedíme, poklebetíme a dobre si zajeme, čo im pripomenie chuť domova," približuje Š. Sýkora.
A ako dlho trvá samotná príprava tejto pochúťky? To podľa Š. Sýkoru nie je náročná. "Záleží od toho, koľkí ich pripravujeme. Ak som sám ide mi to rýchlejšie. Ak pomáhajú známi a priatelia, je to doslova akýsi obrad a trvá to o čosi dlhšie. Príprava spišských párkov z 5 kg mäsa trvá tak tri hodiny, vrátane spracovania, naplnenia i hicovania. Záleží to aj od kvality čriev, do ktorých sa párky plnia. Najlepšie sú baranie. Z kila mäska pripravím 10 porcií párkov. Jedna porcia znamená jedna pára spišských párkov. Každý zje aspoň dve páry, takže vystačí to tak pre 20 ľudí," zdôrazňuje Š. Sýkora.
Ako dodáva, párky sú najlepšie z bravčového mäska, presnejšie z laloku, pliecka a krkovičky. Môžu sa sa pripraviť aj zo stehna, no to je dosť suché, párky strácajú na štavnatosti. "Spišské párky majú svoje meno, ako tie franfurtské. Som hrdý na to, že v našom malom regióne sa zrodila táto tradičná pochúťka. Škoda len, že ich nemôžeme ponúkať aj návštevníkom mesta a okolia, možno by ich to viac prilákalo k nám na Spiš," dodal Š. Sýkora.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
