Humennom fotografickú skupinu a usporiadali celoslovenskú výstavu, dostal na nej prvý väčší priestor na prezentáciu. Fotografovania sa nevzdal ani v ťažkých povojnových časoch. Jeho rozsiahla zbierka dokonale zachytila tvár predvojnového Humenného a jeho nasledujúce premeny. Odborníci ho označujú za nestora amatérskej dokumentárnej fotografie na Slovensku. Žiaľ, viac záberov už Róbert Spielmann neurobí....
Humenský amatérsky fotograf sa narodil v pôvodom nemeckej rodine v Brne v roku 1913. Jeho otec Filip bol Vrchným inšpektorom pôšt pre Čechy a Moravu. Matka Berta Gluchkichová bola sestrou troch významných nemeckých akademických maliarov. Najstarší syn Pavel bol známym pražským architektom, syn Oskar akademickým maliarom vo Francúzsku. Róbert sa po skončení Vyššej priemyselnej stavebnej školy v Brne stal stavebným technikom.
Už počas štúdia ho zaujalo fotografovanie. Jeho prvým fotoaparátom bol doskový prístroj na formát 4,5 x 6 cm. Neskôr si na splátky kúpil fotoaparát Leica , ktorým vytváral dynamické zábery brnenských ulíc a automobilových pretekov Masarykovho okruhu. V čase hospodárskej krízy si v roku 1937 jeho otec všimol inzerát českej stavebnej spoločnosti Glega a Bádal. Ponúkal prácu v Humennom. Róbert odpovedal. Do firmy ho prijali...
Ako dvadsaťpäťročný sa v roku 1938 oženil so švagrinou staviteľa Bádala . V roku 1942 sa z Bardejova do Humenného prisťahoval bankový úradník Ladislav Galoch, ktorý bol zanieteným fotografom. Na Vianoce 1942 založil skupinu a usporiadal celoslovenskú výstavu amatérskych fotografov. Róbert Spielmann na nej dostal väčší priestor na prezentáciu.
Istý čas býval s rodinou v obci Soľ kde pracoval u staviteľa Vorzu. Po návrate a krátkom pobyte v Humennom ich v roku 1944 zastihla evakuácia. "Rodičia spomínali, že stihli zobrať len najnutnejšie veci, zimníky a doklady. Otec svoj fotoaparát a písací stroj zamuroval do skladov u Vorzu. Počas prechodu frontu sa všetko zničilo," hovorí Spielmannova dcéra Anna. Od roku 1945 pracoval na výstavbách poľnohospodárskych budov v Prešove, kde s rodinou dostal dvojizbový byt na Levočskej ulici. Staviteľ Bádal ho v roku 1948 zase zamestnal v Humennom.
Spielmann sa ani v ťažkých povojnových časoch nevzdal fotografovania. Podieľal sa na organizovaní výstav v rokoch 1946 a 1947, kedy bolo v Humennom vystavených 227 snímok z celého Slovenska. V roku 1950 bol predsedom novovytvorenej organizácie amatérskych fotografov, viedol fotografické krúžky pre mládež na stavebnej škole. Nesmierne ho zaujímali nové techniky, ktoré využíval najmä pri tvorbe dokumentárnej fotografie.
Jeho rozsiahla fotografická zbierka dokonale zachytila tvár predvojnového Humenného a jeho ďalšie premeny. Dokumentárne fotografie z tých čias poskytol k mnohým publikáciám o meste.
"Po vojne otec neustále fotil všetko okolo seba. Ulice, ľudí a krajinu zachytával na obraz starou Rollflexkou. Donekonečna ju opravoval, kým nezačal fotiť kvalitnejšími fotoaparátmi. Doma si v kúpelni urobil fotolaboratórium. Mama mala pre jeho záľubu nesmierne porozumenie," spomína Anna Spielmannová.
Od roku 1975 sa Spielmann zúčastňoval pravidelných súťaží amatérskej fotografie v Humennom, viedol klub Reflex a mal tu autorské výstavy. Získaval najvyššie ocenenia na krajských a celoštátnych súťažiach. V osemdesiatych rokoch autorsky vystavoval v Košiciach a v Bratislave. Jeho poslednou bola v roku 1991 autorská výstava vo Vihorlatskom osvetovom stredisku.
V roku 1998 mu Národné osvetové centrum v Bratislave udelilo medailu Daniela Licharda za celoživotnú tvorbu.
"Bol to nestor amatérskej dokumentárnej fotografie na Slovensku," hovorí výtvarná pedagogička a fotografka Daniela Kapráľová. Spolu s Jozefom Lauruským tvorili nerozlučnú dvojicu pri potulkách okolitou prírodou, ktorú Róbert Spielmann neobyčajne citlivo zachytil. Každý štvrtok sa v cukrárničke na námestí stretával s humenskými fotografmi. Aj napriek vysokému veku mal obrovský záujem o dianie na amatérskej fotografickej scéne. "Mal veľmi rád ľudí. Neustále fotil rodinu, vnúčatá, pohrával sa výtvarnými koncepciami rôznych zátiší. Každý deň chodil do prírody a fotil. Miloval okolie Laborca. V posledných rokoch svoju zbierku archivoval, vracal sa späť ku knihám Josefa Čapka a oddychoval pri vážnej hudbe," spomína dcéra.
Srdce veľkého fotografa dotĺklo 2. októbra 2006. O jeho výber fotografií z jeho zbierky prejavila záujem Slovenská národná galéria v Bratislave. "Kontaktovali sme jeho rodinu a v najbližších mesiacoch vycestujeme do Humenného," povedal odborný pracovník galérie Aurel Hrabušický.
Autor: Anka Kornajová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
