Krstným otcom bol bardejovský básnik Ján Nagajda. Knihe zaprial úspech a pokropil ju písmenkami z cestovín: "To preto, aby sa pospájali do ďalších slov a slová do ďalších básní." Nagajda povedal i to, že poézia sa dá písať v každom veku: "Dnešná slávnosť je potvrdením toho, že v každom veku sa dá písať dobrá poézia. Písať poéziu sa však na žiadnej škole neučiť nedá. Je to dar od Boha, ktorý sa musí rozvíjať, aby sa naplnil krásou, vierou a pravdou. A pánovi Michalčinovi sa to podarilo. Preto mu prajem, aby mu nikdy nevyschlo pero, či nezmrzol počítač."
"Manželovi som verila, prekvapilo ma však, že sa našli takí, čo jej vydanie podporili, a tiež to, že prišlo veľa ľudí, ktorí chcú počúvať," vyznala sa pani Marta Michalčinová. Na slávnosť uvedenia básnickej prvotiny svojho manžela do života prišla s dcérou Monikou. Všetci traja mali obrovskú trému. Ich duchovné spojenie bolo evidentná. Pani Marta sa držala za ruku s dcérou, a obe nespustili oči zo svojho manžela a otca. Adam Mihalčin zase keď hovoril, jeho pohľad plný nehy neustále zabehával k svojim dvom ženám.
"Mám päťdesiattri rokov. Kniha, ako taká má sprevádza celým mojim životom. Pamätám si ešte časy, keď bola v našej rodine takou vzácnosťou, že sa dedila z pokolenia na pokolenie," začal hovoriť Mihalčin. Kedy však začal písať básne? "Bolo obdobie keď som mal problémy s alkoholom. Vďaka lekárom som problém zvládol. Zrazu bolo voľného času veľa. Došiel som k poznaniu, že mojim koníčkom bude zápisník a ceruzka vo vrecku. A tak tieto básničky uzreli svetlo sveta. Som poetický samorast. Nikdy som sa zákonitosti písania neučil. Dávam básne na papier tak, ako mi prídu myšlienky. Dúfam, že čitateľov nimi poteším."
Zároveň pokračoval že len nedávno videl ženu v požehnanom stave, a napadla ho myšlienka: "Pohľad na takúto ženu človeka vždy pohladí. Tak to prečítam, báseň som nazval Protipól. "Máš dve srdiečka. Dva životy. Ja nikdy nebudem ako ty. Zloženým súvetím. Som len holou vetou v kríkoch. Holý strom. Keď sa raz vyvrátim, budem chýbať? Komu?"
Básne Adama Michalčina viacej poznajú v Čechách, kde donedávna pracoval. V Čechách sa zapájal aj do literárnych súťažní, a nie neúspešne. Konkrétne v súťaži Mělnický Pegas pre celú Českú republiky, získal najprv čestné uznanie, a minulý rok v kategórií nad 30 rokov dokonca prvé miesto. Svoje básne Mihalčin recitoval aj v Prahe v Klube seniorov. Tento raz si ich mohli vypočuť Bardejovčania, čo zavítali do priestorov knižnice. Prišli dospelí, tiež žiaci cirkevnej základnej školy, ale aj študenti gymnázia. Viacerým z nich to čo počuli tak učarovalo, že siahli do peňaženky a za päťdesiat korún si básnickú prvotinu Mihalčina kúpili. Básnik bol prinútený prvý raz v živote dávať autogramy. Podpisoval a podpisoval....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
