neho bola pomenovaná Borodáčova ulica v mestskej časti Barca. Bol jedným zo zakladateľov a budovateľov slovenského profesionálneho divadla.

Pôvodne bol učiteľom. Študoval herectvo na dramatickom oddelení pražského konzervátoria ako prvý Slovák. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol odvelený na ruský front, kde bol zranený a upadol do ruského zajatia. Tam sa naučil po rusky, oboznámil sa s ruskou literatúrou a zapojil sa do ochotníckej divadelnej činnosti.

V roku 1918 sa vrátil na Slovensko, kde začína opäť učiť a organizovať ochotnícke divadelné predstavenia. Hral v Propagačnom súbore Slovenského národného divadla zvanom Marška, ktorá robila zájazdy po Slovensku so zámerom propagovať vznik slovenského profesionálneho divadla. V roku 1924 začína Borodáč vyučovať hereckú techniku na dramatickom oddelení Hudobnej a dramatickej akadémie a začína so svojimi prvými réžiami. V roku 1929 sa stáva dramaturgom a umeleckým šéfom SND. Po rozdelení činohry sa stal vedúcim slovenskej.

Po druhej svetovej vojne bol Borodáč poverený obnovou Východoslovenského národného divadla, v súčasnosti Štátneho divadla v Košiciach. Spolu s manželkou Oľgou tu pôsobil až do roku 1953, keď odišiel do Bratislavy. Tam pracoval ako režisér v SND a ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení, kde učil herectvo a réžiu.

Borodáč ako herec vytvoril na javiskách SND a Východoslovenského národného divadla skoro sto postáv. Jeho význam spočíva v tom, že organizoval slovenský divadelný život a významnou mierou sa zaslúžil o vybudovanie slovenského profesionálneho divadelníctva. Písal rôzne štúdie o divadle a prekladal hry z ruštiny. Za svoju dlhoročnú prácu v slovenskom divadle bol ocenený niekoľkými cenami a titulmi.

Zajtra si predstavíme Bosákovu ulicu v Starom Meste.

Autor: pod

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári