sme sa v uliciach Košíc pýtali:
Pripravila: Zuzana PANCISYNOVÁ
- V prvom rade svojej rodine, lebo si ju najviac vážim. Jednak tú moju a tiež rodičov. Je veľa ľudí v mojom živote, ktorí by si zaslúžili ocenenie, ale konkrétne neviem povedať.
Pani Vargová, operátorka
- Určite mojej manželke za to, že sa o mňa tak stará. Musela si so mnou istotne dosť vytrpieť, ale je stále so mnou, čomu som pochopiteľne veľmi rád. Všeobecne si myslím, že ocenenia by sa mali dávať rodine.
Pán Medvid, ekonóm
- Zjavne by som ho dala svojej mamke. Za to, čo všetko do mňa investovala, za to, že sa dokázala zmeniť, keď nadišiel čas, aby sa trošku učila odo mňa. Teraz keď bývam sama, uvedomujem si, ako veľmi mi pomohla.
Silvia Sokolová, projektová manažérka
- Ja by som ocenila jednoznačne našich záchranárov. Za to, akú prácu odvádzajú. Je to veľmi ťažká robota a veľmi slabo ocenená. Treba na to veľa odvahy, osobnej sily, ktorú nemá len tak hocikto.
Silvia Menová, projektantka
- Pánovi Lasicovi. Za celoživotný prejav v kultúre a jeho pôsobenie v nej. Podľa mňa ju veľmi obohatil a stále má čo ponúknuť. Je to veľmi správny človek a veľmi sympatický.
Pán Béreš, dôchodca
- Každopádne svojej mame a otcovi, tí sa o mňa príkladne starajú a ja som im za to vďačný. No veľa ľudí okolo nás je veľkých a nie sú ocenení. Ja za takého človeka považujem Henricha Forda, ale ten už nežije.
Peter Satmáry, študent
- Oscara by som dal za odvahu Jarkovi Nohavicovi. Pred rokom by som to nepovedal, ale teraz poviem, že som jeho fanúšik. Za to, že dokázal povedať áno, bol som slabý. Kým arcibiskup Sokol zatĺka a zatĺka.
Anton, železničiar
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
