dobrovoľného odriekania - pôst. V minulosti zavládlo v dedinách a mestách po fašiangových radovánkach veľké ticho, na blízkom rozhraní zimy a jari sa otvoril tradičný čas velebného pokoja.
Pôst je dodnes vedno s predvianočným adventom obdobím, počas ktorého sa nepatrí organizovať hlučné spoločenské podujatia, zábavy, sobáše. Ľudia dbajú na striedmosť, čo je očividné i zo spoločenských kalendárov, z ktorých s koncom fašiangov okamžite zmizli plesy, bály a iné svetské podujatia.
V katolíckej cirkvi sú v pôstnom období stredy a piatky dňami sprísnených, zásadne bezmäsových pôstov a mnohí veriaci sa konzumácie mäsa zriekajú na celé pôstne obdobie. Dňom najprísnejšieho pôstu je najvýznamnejší pôstny sviatok: Veľký piatok, keď zdraví ľudia vo veku do 60 rokov (výnimku majú deti a chorí) držia úplný pôst.
Počas pôstneho obdobia konzumovali naši predkovia v minulosti často výlučne mliečne a múčne jedlá, zemiaky, naklíčené strukoviny, kapustu a inú zeleninu, všetko pripravovali zásadne bez použitia masti a slaniny. Moderní lekári skúmajú dopady takýchto dávnych stravovacích obyčají a mnohí vyslovujú názor, že predjarné pôstenie má na zdravotný stav ľudí pozitívne účinky - hitom sú najmä naklíčené strukoviny. Napokon, aj nastávajúca prvá pôstna nedeľa (25. 2.), prvá zo šiestich pôstnych, má v susednom Česku dodnes názov pučálková. Podľa tradičného jedla, pripravovaného z naklíčeného opraženého hrachu a slávna pučálka je priam nabitá pre organizmus prínosnými látkami. Druhú pôstnu nedeľu nazývajú v Česku pražnou, podľa naklíčených opražených obilnín, ktoré dominujú v sviatočnom menu.
Počas pôstu aplikujú i dnes mnohí veriaci alternatívne spôsoby striedmej zdržanlivosti i v iných oblastiach každodenného života. Mnohí sa stávajú kajúcnikmi a pôstne obdobie je na celom Slovensku, hlavne na vidieku i obdobím, kedy ženy nosia stále, resp. niektoré do aspoň do kostola šaty čiernej farby.
Ľudia sa menia na askétov: mnohí dôsledne abstinujú - nepijú, nefajčia, nesexujú, nepozerajú televíziu, nepočúvajú hlučnú svetskú hudbu, nechodia do pohostinstiev a zábavných podnikov a nerozptyľujú sa ani inými svetskými kratochvíľami. Sústreďujú sa naopak na rôzne duchovné aktivity a navštevujú bohoslužobné podujatia, zapájajú sa do dobročinných podujatí a toto asketické obdobie končí Bielou sobotou. Pokiaľ ide o jedlo, 40-dňová diéta končí vlastne až Veľkonočnou nedeľou - slávnosťou Vzkriesenia Ježiša Krista
a najsviatočnejšími raňajkami v celom roku: po posvätení tradičných veľkonočných pochúťok v košíkoch kňazmi.
Celé pôstne obdobie je, so zreteľom na predjarie, aj časom sústredeného pozorovania vývoja počasia, ktoré môže, podľa mnohých pôstnych pranostík, signalizovať aký, bude celý rok a čo za úrodu prinesie.
Už Popolcová streda, ak bola slnečnou, veštila, že takým môže byť celý čas až do Silvestra. Suchý pôst tiež signalizoval, že rok bude naozaj štedrý na dobrú úrodu - vidiečania dodnes starostlivo zaznamenávajú aj počasie počas každej pôstnej nedele - i to roľníkom a ovocinárom dodnes mnohé naznačí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
