žiadnej inej farby. Nemá sa ani po kom tak volať, žiadnu osobnosť s priezviskom Biely nepoznáme. Možno to bolo pri hľadaní mena tak ako v mnohých ďalších prípadoch, keď niekomu napadlo, že by sa tak volať mohla a ostatní s tým súhlasili, pretože ďalšia v našom meste sa tak nevolá.
Uvažovali sme, čo inšpirovalo tvorcov názvu. Levočská biela pani to pravdepodobne nebola. Lekárov v bielych plášťoch sme tam mohli pri poliklinike stretnúť veľa. Možné je aj to, že tam boli kedysi domy pomaľované na bielo alebo do úzkej uličky vnikalo dosť svetla, takže bola biela. Tak či onak, volá sa tak.
Predtým niesla meno po ruskom spisovateľovi F. M. Dostojevskom. Dnešná Biela ulica sa volala aj Jezuitská ulička alebo Exjesuiten Gasse. Z histórie sa dozvedáme, že ešte koncom 18. storočia nemala ustálené meno a uvádza sa aj podľa nárožného domu patriaceho rodine mešťana Gloczka (Klotzka). Táto ulička však nepochybne existovala už v dobách vodcu jedného z protihabsburských povstaní Imricha Tököliho, teda okolo roku 1680. V 18. storočí bol vstup do tejto úzkej ulice prekrytý podchodom, podobným ako nad vstupom do Poštovej ulice. Odstránili ho na konci 19. storočia. Dnes je to už ulica Biela a bez podchodu.
Zajtra sa zastavíme na Bielocerkevkej ulici na Sídlisku dargovských hrdinov.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
