pešej zóny. Podobne ako susedia aj ona sa nachádzala na obchodne významnom mieste. V minulosti okolo nej musel prejsť každý voz, idúci z Užhorodu do Poľska. Ten, kto tu mal "kšeft", mal preto polovicu úspechu zaručenú. Hádam aj z toho vychádzali bankári, ktorí sem radi umiestňovali prevádzky. Dnes tu sídlia osvetári.
Znalec starých máp a amatérsky historik Jaroslav Gorás hovorí, že
zástavba je na tomto mieste znázornená už na najstaršej mape Michaloviec z r.1772: "Ale je vysoko pravdepodobné, že domy tu stáli ešte predtým. Horná, dnešná Gorkého, bola významnou ulicou, cez ktorú viedli obchodné cesty. Spomína sa už niekoľko storočí pred prvou mapou mesta." Perličkou je, že v jej prípade je možné presne datovať čas výstavby. Gorás zistil, že budovu začali stavať v r.1911. K dispozícii sú aj historické fotografie, ktoré dokumentujú jej predchodcov dokonca troch. "Podľa nich tu kedysi stál maličký prízemný, ale dlhý dom. A čo je zaujímavé, hoci sa pohľadnice predávali na komerčné účely a nie ako dokumentácia výstavby, jedna z nich zachytáva výstavbu krovu a lešenie pri tomto dome," prezrádza Gorás.
Vysvetľuje, že budova je jednou z architektonicky najvzácnejších v meste. Postavili ju v klasicistickom štýle s drobnými pseudorokokovými výjavmi na fasáde. Počas svojej existencie sa jej vzhľad až na drobné kozmetické úpravy nemenil. Zmeny spočívali len v zamurovaní výkladov tie boli na mieste dnešných okien, ale siahali až na úroveň ulice. Pod oknami následne vznikli parapety. "Tak to bolo z Hlavnej, kde dnes je reštaurácia Bohéma a v šiestich výkladoch na konci domu z Jubilejnej ulice, dnešnej Gorkého. Budova by bola dokonale symetrická, lenže projektant od Gorkého ulice vložil na prízemí tri okná, na poschodí štyri. V zadnej časti objektu zase pridal tak isto širokú časť z drobnou zmenou, že aj na prízemí je štvorica výkladov, dnes už len okien," hovorí Gorás. Máloktorý návštevník budovy tuší, že vnútri vo dvore je malé átrium. Žiaľ, kvôli budove Šíravanu hneď vedľa je tu málo svetla a priveľa vlhkosti.
Pokiaľ ide o účel budovy, od začiatku bola polyfunkčná. Podľa Gorásových zistení na prízemí v rohu takmer nepretržite sídlila banka. Na ostatných voľných miestach z ulice boli obchodíky a drobné prevádzky s rôznymi službami, na poschodí ambulancie, kancelárie pravotárov a bytové priestory. Gorás zistil, že podľa istého dobového dokumentu to bol dom Sűttera a Strömpla: "Ku cti majiteľov slúži, že tento nadčasový objekt je aj dnes klenotom architektúry Michaloviec." Zaujímavosťou je ozdobnosť objektu a nápadné množstvo úľov a plastík včiel. Keď pôjdete okolo, všimnite si to. Plastiky včeličiek, remeselníkov, hospodárov a lodníkov mali znázorňovať pracovitosť, úle zase sporivosť. Asi to fungovalo tak, ako usilovne znášajú včely med do úľa, tak usilovne znášali ľudia peniaze do bánk...
Čo sa týka podnájomníkov, najdôležitejším boli od začiatku práve banky. Sídlili tu pod rôznymi názvami: Obchodná a úverná banka, Priemyslová živnostenska banka, Michalovská úverná a obchodná Banka. "Veľmi dlho tu bola Tatrabanka. Je vlastne jediná, ktorá v meste pod touto značkou existuje aj po 80 rokoch. Akurát je na inom mieste. Nemožno zabudnúť ani na predchodkyňu dnešnej VÚB - Štátnu banku československú. Tá v týchto priestoroch bola až do vybudovania novostavby pri dnešnom Obvodnom úrade," pripomína Gorás. Nájomníci ostatných prevádzok v budove sa pomerne často menili podľa toho, ako komu išiel "kšeft." Amatérsky historik zistil, že medzi nimi bol Samuel Engel s výkladom z Hlavnej či J. Műller s výkladom z Jubilejnej. Prevádzku tu mal holič a kaderník Štefan Kočiš, bola tu predajňa Tabák, na poschodí mala ambulanciu MUDr. Ilona Orensteinová. A čo tu sídli dnes? Dole s vchodom z pešej zóny je reštaurácia Bohéma a pobočka poisťovne, od Gorkého sa vchádza do kaderníctva a záložne, hore je advokátska kancelária a sídlo našich novín...Ako sa zdá, história sa opakuje...Málokto vie, že tu bol aj bankový trezor.
Čo dodať na záver. Hádam len staré známe peniaze človeku šťastie neprinesú. Dôkazom toho je smutný koniec života jedného z majiteľov budovy. Pravdepodobne práve bohatstvo a zhýralý hriešny život mu pomiatli rozum až natoľko, že v Adamovom rúchu chodil po meste. Ten ktorý mohol byť draho zaodetý, nakoniec skončil nahý....Na budúce si posvietime na Gorkého ulicu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
