inšpirovala stredná škola, kde sa takisto zaoberala touto oblasťou.

„Veľa ľudí má predstavu, že pri textíliách ide skôr o remeslo, ako umenie. Ja mám presne opačný názor. Čo ma na tom všetkom takisto fascinuje, je množstvo starých, od seba odlišných techník, ktoré môžete použiť."

Adela spolu so svojimi spolužiakmi zo školy toho času prezentuje svoju tvorbu v kežmarskej výstavnej sieni Barónka. Dielo pomenované Za slobodou, ktoré môžu návštevníci miesta od mladej Podolinčanky vidieť, rozpráva jeden tragický príbeh z minulosti. „Ide o príbeh bratranca mojej mamy Milana Dulbača, ktorého v roku 1980 pri pokuse o útek z komunistickej krajiny na hranici surovo zastrelila pohraničná stráž. Mal vtedy presne toľko rokov, ako ja. Tu si potom uvedomujem, že žijeme v úplne inej dobe, a my v tomto veku riešime iné problémy. Aj toto sa snažím prostredníctvom výtvarnej podoby porovnať."

Adela sa narodila až po Milanovej smrti, príbeh však dobre pozná z rodinného rozprávania. Milanova tragédia neskôr ovplyvnila aj praktické stránky života rodiny. Adelina mama napríklad vo svojich mladých rokoch nemohla študovať to, čo chcela. Také boli vtedy časy.

Čo je azda na Adelininom prerozprávaní tohto príbehu veľmi zaujímavé, je voľba nezvyčajnej techniky a spôsobu. „Ide o 38 textilných listov, kde každý list alebo, ako ja to nazývam, papier, rozpráva svoju časť. Je to akoby archív mojich myšlienok. Niečo ako chronologické záznamy toho, čo sa stalo."

V pôvodnom diele je listov dokonca 44, na výstavu sa však z priestorových dôvodov použilo o 6 menej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári