roku 1995. Je pretekárom, inštruktorom, snoubording a lyžovanie vyštudoval aj na fakulte športu. Ako sa dostal k snoubordingu? Na horách bol ako doma a závodne lyžoval. Obrovský slalom a slalom... "Niekde som videl, ako ľudia snoubordujú, tak ma to pritiahlo. Naviac som sa predtým venoval windsurfingu, skejtbordingu a agresívnemu in-line korčuľovaniu - takže som chcel skúsiť niečo také."

Dnes to majú snoubordisti pomerne ľahké. Prídu do obchodu, kúpia si dosku a môžu ísť na svah. Kedysi to bolo zložitejšie. „Bolo to dosť drahé, nebol materiál, nebolo toľko ľudí, ktorí jazdia. Musel si si našetriť nejaké peniažky, rodičia niečo doložiť. Najdôležitejšia bola doska. Obul si nejaké gerlachy, mamka ti ušila šušťaky, zobral si ujov vojenský kabát a fičal si," spomína jazdec, ktorý sa venuje freestyle snouboardingu (big air, slop style, či jibbing, teda šmýkanie po zábradlí - čo je Chovanova top disciplína). Pred tromi rokmi sa ako jediný Slovák nominoval na jednu z najväčších jibbových súťaží v strednej a východnej Európe - Jib Masters v Čechách. Jazdí však aj na iných pretekoch, napríklad big air, ktorý bude skákať 24. februára na Snowboard Feste (presunul sa z Drienice do Oravskej Lesnej).

Viac než súťaže si snoubordisti vážia fotky v špecializovaných magazínoch, či skoky a pády na videách. Na rozdiel od iných športov medzi jazdcami na snouborde viac než rivalita panuje súdržnosť. „Je to malá komunita ľudí, ktorí sa stretávajú," vysvetľuje Mišo a dodáva: „Každý chce vyhrať, je to šport, ale snoubording je krásny v tom, že si navzájom pomáhajú aj na tých súťažiach, ide o zábavu. Samozrejme, že musíš dať nejaké jazdy, odskáčeš si a máš nejaké umiestnenie. Ale potom sa už celý čas len bavíš. Celú súťaž. Vymýšľaš si triky, bavíš sa s kamošmi, idete piati naraz..."

Ako sme spomenuli, dvadsiatnik Mišo patrí k najstaršej generácii prešovských jazdcov. „Posledné roky si to začínam uvedomovať. Tá stará partia vymizla," hovorí a na otázku, či mal nejaké vzory, odpovedá: „V Prešove nie. Tu to nebolo. Len tí kamoši, čo so mnou jazdili..." Najväčší boom bol v roku 1998, keď obchádzala svahy štyridsaťčlenná banda snoubordistov z Prešova.

„Baví ma tento šport, je to životný štýl a nechcem sa toho zbaviť," zdôrazňuje Mišo Chovan, ktorý za celý ten čas nemal jediné vážnejšie zranenie. Klopajúc do dreva vraví: „Bol otras mozgu, nejaké narazeniny, ale zlomeniny žiadne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári