tváre, stará sa aj o to, aby vyšli na javisko v správnej parochni.
Eva Petrovová zo Širokého v Prešovskom okrese je divadelnou maskérkou a vlásenkárkou už 16 rokov. V prešovskom Divadle J. Záborského pracuje už od skončenia strednej školy. "Už v treťom ročníku na základnej som vedela, že chcem byť maskérkou. Vyštudovala som odbor maskér parochniar," prezradila nám v maskérni historickej budovy divadla v Prešove.
V malej miestnosti je vzorný poriadok, líčidla aj parochne, všetko tu má svoje miesto. Zdá sa, že počas rozhovoru budeme mať pokoj, ale zdanie klame. Je krátko po pol jedenástej. V divadle "vypukla" verejná generálka predstavenia Utekajte, slečna Nituš! a Eva aj s kolegyňou Annou Kolesárovou majú plné ruky práce. V tejto hre je práce viac ako dosť, lebo chlapi sa prezliekajú za ženy a potrebujú parochne.
Každú chvíľu prichádzajú do maskérne herci. Niektorým Eva skladá parochne, ďalším ich nasadzuje a samozrejme, popri tom ich líči. "Niekedy mám na líčenie aj česanie málo času, ale vždy sa to musí stihnúť." Niektorí herci sa líčia sami, jednou z herečiek je napríklad Janka Maľová. "Keď potrebujú viac líčenia, tak ich líčim ja. Odličuje sa už ale každý sám," hovorí prezrádza šikovná maskérka. "Som pedant na poriadok a neznášam, keď sa herci odlíčia a nechajú mi tu pohodené použité vatové tampóny," prezrádza so smiechom.
V operete s nádychom muzikálu Utekajte, slečna Nituš! hrajú aj muži ženy - mníšky a sú všetci výrazne nalíčení. Počas predstavenia sa niekoľkokrát prezliekajú a menia aj parochne. "Parochne im nasadzujem tu v maskérni, ale keď je počas predstavenia málo času, idem do šatne tej-ktorej herečky a tam jej parochňu prinesiem aj nasadím. Hovoríme tomu, že ideme na prevlek. Herečky sa vtedy aj prezliekajú. Niekedy sa prevlek robí aj za portálom, teda pri javisku," vysvetľuje Eva a ukazuje, čo to znamená prevlek v praxi. Počas predstavenia teda vchádzame do šatne hlavnej predstaviteľky slečny Nituš Ľudky Dutkovej. Ľudka sa z mníšskeho habitu rýchlo prezlieka do bielych šiat. Eva jej ešte prehadzuje inú parochňu a rýchlo odchádza na javisko. "Evička je veľmi šikovná," povie ešte medzi dverami, keď sa presvedčí, že parochňa jej pevne drží na hlave.
To, ako má Eva hercov líčiť, vie od výtvarníka, s ktorým spolupracuje pri každej hre. Poznámky si nerobí, všetko si pamätá. "Hercom označujeme niekedy parochne menami, aby si ich nepomýlili. Robí sa to najmä vtedy, ak rovnaké alebo podobné parochne používa v jednej hre viac hercov." Takto sú parochne označené aj v slečne Nituš.
Do maskérne vchádza rýchlym krokom herec Ján Ivan. Na hlave má parochňu, lebo hrá ženu Korinu. Eva mu ju sťahuje a Janko si s úľavou vydýchne. "Pod parochňou je horúco," hovorí a potriasa hlavou. "Kým hercovi nasadím parochňu, najskôr mu vlasy rovnomerne rozložím po celej hlave. Potom použijem buď elastický obväz alebo sieťku a parochňu pripevním buď vlásenkami alebo sponkami. Parochňu musím upevniť veľmi pevne, nesmie na hlave hýbať," vysvetľuje. Ďalším hercom, ktorého berie Eva do parády, je Daniel Straka, ktorý je v hre členom zboru a hrá aj mníšku.
Kým mu Eva na tvár dáva podklad bielu divadelnú farbu, prezrádza, čo si myslí o jej práci. "Podľa mňa to je ťažká práca. Keď si ja sám robím linky na oči, nemám pevnú ruku a stále sa bojím, že si vypichnem oko. Ona chytí farbičky a dvomi ťahmi je linka hotová," chváli ju. A ako sa Daniel cíti nalíčený? "Neprekáža mi to, v iných hrách som už bol aj viac nalíčený. Najväčší problém, ktorí tu majú asi všetci chlapi, je používanie siloniek. Je to čudný pocit, potím sa všade," priznáva so smiechom. "Čo sa týka líčenia, myslím, že režiséri si na mne radi zgustnú a vždy som zmachlený viac ako treba," smeje sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
