Vášeň pre tieto mašinky začala u neho kedysi v 60. rokoch zaujímavou príhodou. Bol práve v kovošrote na Vyšnom Opátskom, keď tam priviezli plné nákladné auto starých písacích strojov. Po vysypaní z korby sa jeden prikotúľal k nohám L. Kónyu. Zobral si ho a odvtedy k nemu pribudlo ďalších viac ako 70 vzácnych exponátov. Dve desiatky z nich pútali pozornosť návštevníkov sobotňajšej burzy, ktorú s výstavou "Začal to Gutenberg" zorganizoval v zámockom parku kaštieľa Budimír košický starožitník Karol Linhart.
"Fascinuje ma ľudská práca," povedal nám L. Kónya. "Niektoré stroje v mojej zbierke sú ozaj unikátne, dokážem písať na všetkých, ale len dvoma prstami. Každá z mašiniek má svoj vlastný príbeh. Príkladom jedného drastického, ale s dobrým koncom je Ideal z roku 1905, ktorý tu dnes vystavujem a je zo všetkých v zbierke najstarší. Na Šrobárovej ulici bola opravovňa a jeden opravár mi povedal, že staré stroje nikto nechce. Preto ich vraj hádžu do pivnice. Ideal som odtiaľ vyniesol. I keď to bolo ako vo filme s Indianom Jonesom, lebo sa mi vtedy zlomil rebrík."
Medzi 20 exponátmi vystavenými v Budimíre bol aj stroj s "neviditeľným" písmom, teda ten, kto na ňom začal klepkať, nevidel čo vlastne píše. Z popisiek sa obdivovatelia histórie dozvedeli, že princíp klávesnice písacieho stroja, tak ako ju poznáme dnes, vznikol okolo roku 1870, najčastejšie používané písmená sú umiestnené vždy uprostred, menej používané na krajoch.
Aj v Košiciach boli firmy vyrábajúce písacie stroje. Jedna z nich sa nachádzala na rohu dnešných ulíc Štúrova a Žižkova, kde bol kedysi zájazdný hostinec "Ku zajacovi". Akýsi pán Metzner s kolegom si tam prenajali miestnosť a v nej začali výrobu písacích a počítacích strojov. Neskôr sfúzovali s maďarskou spoločnosť Procento. Gejza Fedler si nechal v roku 1934 patentovať stroj, na ktorom bolo možné písať aj sprava doľava, perzsky i hebrejsky.
"K historickým zvláštnostiam patrí aj to, že v roku 1775 cisárovná Mária Terézia požiadala Wolfganga Kempelena (výrobcu údajne neporaziteľného šachového automatu Turka - pozn. red.) o pomoc," uviedol K. Linhart. "Mala slepú vnučku, speváčku Máriu Paradise. Zaľúbila sa do muža z nižšieho stavu, oficiálne sa s ním nemohla stýkať a kvôli slepote ani písať. Kempelen preto zostrojil písací stroj na slepecké písmo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
