slávny čas bláznivých fašiangov. Na rozdiel od iných rokov tentoraz fašiangy neboli pridlhé a kto azda zaváhal, má práve teraz v období slávnych končín, ostatkov či fašiangového finále ešte zopár príležitostí do vôle sa vyblázniť.

Už zajtra pred polnocou usporiadajú na mnohých miestach sveta pompézne pohreby. Ľudia sa budú lúčiť s basou, niekde s kráľom vína Bakchusom. Oboje hudobný nástroj i symbolického Bakchusa - kráľa ožranov, korheľov či pijanov, uložia smútiaci milovníci zábav a veselíc na symbolickej rozlúčke na odpočinok aspoň do Veľkonočnej nedele: Popolcovou stredou totiž začne 40-dňový pôst. Tí, ktorí by od Popolcovej stredy narátali viac ako 40 dní, sa nemýlia, pretože do počtu pôstnych dní sa neráta 6 pôstnych nedieľ.

Slávne karnevaly v Rio de Janeiro, v Benátkach či v iných svetoznámych dejiskách veľkolepých rozlúčok s fašiangami majú oddávna svoje podoby aj u nás. Na celom Slovensku bola napríklad uplynulá sobota najobligátnejším termínom posledných reprezentatívnych a prestížnych plesov a bálov. Ale aj dedinských zakáľačiek a následujúci nedeľný obed mal byť podľa fašiangových tradícií poriadne "svinský", čiže svojou skladbou veľmi mastný. Vlastne až do utorkovej polnoci možno pokojne vychutnávať ovarovú polievku, jaternice, tlačenku, krvavničky, klobásky a ďalšie bravčové špecialitky, zo sladkostí kraľujú na hostinách tiež náramne nediétne šišky pampúchy, kreple... Dedovia dokonca radievali napráskať sa týchto pochúťok tak, aby nám mastnota tiekla po bradách a nechýbala potom v prísnom mäsopôstnom období, počas ktorého sa dodnes mnohí kresťania zriekajú všetkého, čo je z mäsa (okrem rýb), ale i alkoholu a iných potravín, poživatín, nápojov, ale i cigariet a, samozrejme, zábav a všakovakých "bláznivín".

Nemajú podobu iba obľúbených maškarných plesov - na vidieku, v našich východoslovenských regiónoch hlavne na Spiši a pod Tatrami, ich vídať aj v pradávnej forme fašiangových sprievodov masiek. To, že dedinami, ale novšie aj vychytenými lyžiarskymi zimnými strediskami, prechádzajú sprievody, v ktorých nechýbajú roztatárení ľudia v maskách medveďov, turoňov, strašiakov či slamených panákov, dokazuje, že dávne obyčaje nezanikli.

S koncom fašiangov už myslia roľníci na začiatok jarných prác a kto z gazdov vyskočí počas osláv najvyššie, tomu v roku rekordného skoku zaručene vyrastie na poli najvyššie žitko či ľan.

S koncom fašiangov súvisí aj niekoľko pranostík, ktoré takmer napospol zakotvujú v obsahu túžbu po dostatku slniečka. Hovoria napríklad: Koniec fašiangov jasný ľan krásny, Keď na ostatné fašiangové dni slnko svieti, bude pekné žitko. Ale starí otcovia varovne pripomínajú aj hrozbu: Koniec fašiangov na slnku, Veľká noc pri piecke.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári