Okrem toho rozhodol aj o prepustení obžalovaného Dušana I. z výkonu väzby na slobodu.
Dušan I. čelil obžalobe, ktorá pozostávala z troch skutkov. Prvého sa mal dopustiť 4. októbra 2005 po návšteve príbuzných v obci Valaliky. Tí mu okolo polnoci objednali taxík, ktorý ho mal doviezť do Košíc.
Taxikár vypovedal, že keď obžalovaný so synom nastúpili do jeho taxíka, prikázal mu ísť k miestnej pekárni. Tam nastúpil ďalší Róm. Keď u Dušana I. zbadal nôž, vedel, že je zle. Najmä potom, keď Róm povedal obžalovanému, ktorý sa hral s nožom: "Duče, čo povieš, zarežeme ho?" Odpoveď znela: "Ja som kat..."
"Chcel, aby som ho čo najskôr odviezol k Astórii... Keď som ho potom požiadal, aby zaplatil, zahnal sa na mňa nožom. Odtiahol som sa a uhol smerom k dverám, takže ma nezasiahol. Vtedy sa chlapec rozplakal, vybehol z auta a obžalovaný utekal za ním," uviedol taxikár.
Podľa výpisov v kritickú noc urobil ešte dve jazdy... On však tvrdil, že ho zastúpil kolega. Netajil, že nočný incident nešiel oznámiť na políciu. Urobil to až na podnet suseda-kriminalistu...
"Neurobil som to. Nebudem zadarmo sedieť za minulosť. Nemal som nôž, žiadnu zbraň som nikdy nenosil. Dokážem sa ubrániť rukami," tvrdil obžalovaný.
Pred vyšetrovateľom uviedol, že cestou do Košíc sa s taxikárom "bavili" ako kamaráti, nemal dôvod vyhrážať sa mu. Keďže mal len 190 korún, povedal mu, že zaplatí na nasledujúci deň a taxikár mu dal svoju vizitku.
Senát vypočul viacerých svedkov. Po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že vo výpovediach taxikára sú rozpory, ktoré neodstránil. Spochybnil tým vierohodnosť svojich tvrdení.
Napríklad, vzhľadom na malý manévrovací priestor v aute, senát považoval za málo pravdepodobné, aby taxikár unikol bodnutiu. Teda, ak by ho Dušan I. chcel pichnúť, tak by to urobil. Nelogicky znelo aj tvrdenie taxikára, že po incidente si obžalovaný sám zobral jeho vizitku, aby mu za jazdu neskôr zaplatil. Pochybnosti vzbudzovalo aj jeho správanie po incidente, konkrétne, že ďalej jazdil a nešiel na políciu.
K druhému žalovanému skutku malo dôjsť 4. septembra 2004. Pred budovou železničnej stanice v Košiciach okolo 22.00 hod. Dušan I. pod hrozbou násilia mal donútiť Janu V. nastúpiť do taxíka. Odviezol ju obce Valaliky a odtiaľ do Sečoviec a potom autobusom do Zbehňova. Keď sa Jana pokúsila o útek, obžalovaný ju údajne dobehol a udrel. Vrátila mu facku a vtedy jej z krku strhol dve zlaté retiazky, ktoré si nechal. Potom ju odviedol k svojej sestre, kde s ním musela zotrvať až do popoludnia. Medzitým jej prehľadal osobné veci a z peňaženky si zobral dve tisícky.
"Do taxíka ma dovliekol proti mojej vôli. Nútil ma piť víno a rozprával príbuzným, že so mnou bude žiť. Prosila som ich, aby mi pomohli, ale oni plnili len jeho príkazy, pretože sa ho báli," uviedla Jana V. Dodala, že keď cestou do Dušanovho domu stretli chlapcov na bicykloch, využila jeho nepozornosť a požiadala ich, aby zavolali políciu...
"Bola so mnou dobrovoľne, kedykoľvek mohla odísť. Nič som jej neukradol. Chcel som s ňou sexovať, ale bola opitá, akosi ma prešla chuť. Všetko si to vymyslela, aby ospravedlnila svoje správanie pred priateľom," uviedol obžalovaný.
Podľa jeho verzie sa s Janou stretli na stanici. Mala vypité, sedela na lavičke a plakala. Povedala mu, že bola s priateľom a kamarátmi na Ružíne a tí ju opustili. Neskôr ju niekto okradol. Bolo mu jej ľúto, preto ju zobral k mame do obce Valaliky a odtiaľ išli taxíkom do Sečoviec. Cestou sa bozkávali, obchytkávali, preto im taxikár urobil prítmie... Jana chcela pivo, preto išli do baru. Skoro ráno sa odviezli autobusom do Zbehňova a išli k jeho sestre. Vypili kávu a neskôr sa vybral kúpiť víno. Potom pili "čučo", jedli a zabávali sa.
Jana, ktorá celý výsluch preplakala, však trvala na svojom, že to všetko sa dialo proti jej vôli. Na otázku, prečo pred stanicou, ani cestou k parkovisku, ktoré bolo vzdialené asi 50 metrov, sa ani len nepokúsila požiadať o pomoc nikoho z čakajúcich na zastávkach električiek a autobusov, ktorými prechádzali, uviedla: "Bola som v šoku, zľakla som sa, keď ma chytil za ruku a v druhej mi ukázal vystreľovací nožík..."
S tým sa "vytasila" až na súde. Pred policajtmi o noži nehovorila. Nevedela vysvetliť ani to, prečo v priebehu 12 hodín, ktoré strávila s obžalovaným, nikoho nepožiadala o pomoc, resp. neušla. A to napriek tomu, že na to mala príležitosť v taxíku, autobuse či bare, kde išla sama na toaletu, ale aj v dedine, keď obžalovaný odišiel kúpiť víno... Navyše, ona sama dala jeho príbuznému bankomatovú kartu, aby z jej účtu vybral peniaze.
Na základe uvedeného senát vyhodnotil výpoveď Jany V. ako nevierohodnú a obžalovaného oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalovaný.
Oslobodzujúci verdikt vyriekol senát aj v prípade zanedbania povinnej výživy zo strany Dušana I. Po tom, čo si túto povinnosť splnil, zanikla trestnosť činu.
Obžalovaný bol v roku 1988 a 1993 odsúdený za ublíženie na zdraví a lúpež. V zmysle zásady "trikrát a dosť" mu v prípade uznania viny za trestné činy, pre ktoré sa zodpovedal pred súdom, hrozil výnimočný trest 25 rokov.
Keďže žalobca sa proti verdiktu odvolal, spis poputuje na Najvyšší súd. Ten rozhodne aj o sťažnosti prokurátora proti prepusteniu Dušana I. na slobodu. Kým sa tak nestane, zostane vo väzbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
