Vojtech Wick Dejiny košickej Kalvárie

Pápež Lev XII. udeľuje Kalvárii úplné odpustky

6. časť

Devätnáste storočie znamenalo pre Kalváriu istý rozmach. Nielen preto, že sa na krátku chvíľu dostala do pozornosti samotného pápeža "až hen v ďalekom Ríme" a boli jej udelené odpustky, ale hlavne pre záujem rýchle bohatnúceho mesta. Jeho obyvatelia sa tu nechali pochovávať a tí skutočne vplyvní nezabudli, že štáciové kaplnky môžu poslúžiť tiež ako kaplnky pohrebné. Kostol opravili a upravili, takže dostal temer súčasnú podobu. Mesto sa o kalvársky areál dobre staralo, no táto "belle époque" skončila hroznými krviprelievaniami svetovej vojny, po ktorej sa toho príliš veľa zmenilo a zlaté časy sa už nikdy nevrátili.

ODPUST

Pápež Lev XII. v rímskej kongregácii odpustkov udelil svojim dekrétom z 15. júla 1826 kostolu na Kalvárii úplné odpustky. V zmysle tohto pápežského prípisu môžu získať úplné odpustky tí veriaci, ktorí na sviatok svätého Kríža a na sviatok Sedembolestnej Panny Márie navštívia kostol, vyspovedajú sa tam, pôjdu na sväté prijímanie a zanietene sa pomodlia za úmysel pápeža.

Tento pápežský dekrét vyhlásil svojim nariadením ešte 31. decembra 1826 košický biskup Štefan Cseh a vyznačil dni odpustu na deň obetovania svätého Kríža a na tretiu septembrovú nedeľu odpust Sedembolestnej Panny Márie. Tieto dva latinsky písané dokumenty vyvesené na stene kostola možno vidieť aj dnes (myslí sa rok 1927). Z hľadiska dobovej histórie je zaujímavé, že toto pápežské nariadenie opatrila Uhorská dvorská komora kráľovským súhlasom (placet regium) 15. decembra 1826.

V 30. rokoch minulého (rozumej 19.) storočia sa realizovala výsadba stromov na kopci Kalvária. Stromy boli vysadené ozdobne, rovnobežne s kaplnkami zastavenia krížovej cesty. Aj na vrchole kopca boli pravidelne vysadené stromy zdobiace Kalváriu. Mnohopočetné lipy, divé gaštany, topole a z dávnejších dôb pozostalé rozkonárené duby vytvárajú nad celou plochou Kalvárie zo svojej zelene klenbu a svojim tieňom chránia sem prichádzajúcich pútnikov pred slnečnou horúčavou.

Pamiatku Štefana Vinklera, ktorý vysadil zeleň na Kalvárii a bol mestským dozorcom verejného poriadku, stráži nápis na náhrobnom kameni osadenom na vonkajšej stene kostolnej apsidy. V roku 1846 dostal kostol na Kalvárii namiesto starých dva nové zvony. Oba, ako to oznamuje nápis na nich, odlial v Prešove Pavol Schmitz.

BISKUP, KATECHÉTA I ĽUD

V druhej polovici minulého (devätnásteho) storočia, najmä v 60. rokoch, prejavili v prospech Kalvárie chvályhodnú horlivosť jednotlivé rodiny. Na základe povolenia získaného od mesta sa podujali, že kaplnky Kalvárie dajú do poriadku, pod nimi si vybudujú rodinné krypty, a na údržbu kaplniek uložia do mestskej základinovej pokladne základiny určené mestskou radou.

V priebehu času sa na kostole ukázali kazy a kostol potreboval dôkladnejšiu opravu. Ako majiteľ vypísalo mesto ešte v roku 1862 konkurz na práce v hodnote mnohotisíc florénov. K pokrytiu nákladov prispel aj košický biskup Ignác Fabry (1852 - 1867) sumou tisíc florénov. Podľa plánov sa mal kostol zvýšiť a namiesto malej drevenej sedlovej vežičky by mal dostať dve veže.

V roku 1863 podal na mesto žiadosť košický katechéta Karol Pavliar vo svojom mene a v mene svojich súrodencov vo veci povolenia, aby pre ich zosnulú mamičku, manželku Ondreja Pavliara, rodenú Amáliu Hradskú, aby na severnej strane kalvárskeho kostola, symetricky so sakristiou postavenou pred niekoľkými rokmi, mohli postaviť kryptu s vchodom zvonku, ktorá bude v časti zasahujúcej do vnútornej lode kostola stálym miestom svätého hrobu. Po zložení základiny na tento cieľ mesto rozhodnutím rady z 21. júla 1863 vydalo povolenie a vybudovaná krypte sa dodnes volá Pavliarskou kryptou.

V roku 1864 ohromná veterná smršť vyvrátila tri kríže stojace pred kostolom. Ján Dudovič a Štefan Bednárik, kamenári zamestnaní pri reštaurovani dómu, sa podujali, že urobia práce na odstránení poškodení za 124 florénov. Medzitým sa začali aj práce na prestavbe kostola. Krov, krytina, schodiská a premočený strop museli prejsť dôkladnou opravou, respektíve prestavbou, a vybudovala sa aj dodnes sa impozantne týčiaca pekná vysoká veža. Prestavba sa dohotovila v roku 1870 a jej náklady predstavovali 8128 forintov a 82 grajciarov (od roku 1867 používame namiesto výrazu florén maďarský termín forint).

Pri týchto prácach na Kalvárii pracovali nasledujúci majstri: zámočník Ján Vallenčík, stolár Tomáš Artimovič, tesársky majster Jozef Langh, kamenár Michal Repászky, sklenár František Scheller, pletivár František Rélay a klampiar Adolf Klein. Kaplnka Magdalény prešla dôkladnou opravou. Zreštaurovali jej vonkajšie i vnútorné steny, plechovú strechu a dostala malú drevenú vežičku. Za práce mesto vyplatilo 449 forintov a 84 grajciarov.

OPRAVY A ÚDRŽBY

Na kalvárskom kostole a na byte strážcu Kalvárie sa menšie väčšie opravy vyskytovali aj potom z roka na rok. Tak v roku 1875 dali do poriadku studňu Kalvárie a náklady na ňu sa museli kryť z nájomného poľnej "kantíny" (bufetu), ktorá sa tam mala ešte len postaviť. V tom samom roku sa odstránili aj poškodenia na streche kostola zapríčinemé veternou smršťou. V roku 1886 spodnú tehlovú dlažbu kostola vymenili za brúsený kameň.

V roku 1890 bola znovu opravovaná kaplnka Magdalény. Túto opravu pripomína nápis na vonkajšom oblúku pôvabnej Magdalénskej jaskyne: "Dilexi decorum domus tuae, 1890" (Milujem nádheru tvojho domu, 1890). V roku 1895 nechala mestská rada dať do poriadku kalvárske kaplnky. Výdavky činili celkom 726 forintov (v tej dobe už platila korunová mena a tak by to mali byť koruny!).

Chór kostola sa ukázal úzkym a tak ho v roku 1896 rozšírili. Práce vykonali tesársky majster Jozef Lang a zámočnícky majster Ján Krušinský za mzdu 178 forintov a 74 grajciarov. V tom istom roku sa realizovalo viacero opráv na omietke sokla kostola, vyčistil sa cintorín a vedľa kaplnky Magdalény sa urobili dubové schody. V nasledujúcom roku 1897 sa zreštauroval hrebeň strechy kaplnky s nákladom 142 forintov a 15 grajciarov.

Kalvársky kostol mal prenosný organ z 18. storočia, ktorý sa spoločne využíval na Kalvárii i na Rozálii. Tento starý hudobný nástroj odkázaný na neustále opravy darovali pre jeho muzeálne hodnoty začiatkom deväťdesiatych rokov 19. storočia košickému múzeu. Na jeho miesto bolo zadovážené harmónium. Nakoľko bolo harmónium nevhodné na prevážanie na Rozáliu, darovali ho v roku 1901 rozálskemu kostolu a pre kalvársky kostol nechali zakúpiť nové, od výrobcu hudobných nástrojov z Lipska Henricha Zimmermana za 340 korún.

V DVADSIATOM STOROČÍ

V roku 1900 košický maliar Eduard Lengyel Reinfuss obnovil postavy na krížoch stojacich pred kostolom na Kalvárii. Za túto prácu mu rada poukázala 150 korún. V tom istom roku sa dal do poriadku hlavný oltár dolného kostola na Kalvárii, natreli sa lavice, obnovili obe kostolné zástavy. Prícestné jarky sa vyčistili, vyspravili sa cesty, urobila sa údržba na kalvárskom strážnom dome a na maštaliach. Silná víchrica v roku 1901 poškodila vrchnú časť kostola a zmietla kríž a guľu na vrchole. Opravy urobili majster klampiar Ján Vozár a majster zámočník Ferdinand Reis, za ktorých prácu zaplatilo mesto celkom 604 korún.

V roku 1908 nechal košický farár Ondrej Kozora (1899 - 1913) vymaľovať kalvársky kostol prešovskou firmou Koch Grazl na náklady cirkevnej pokladne. V tom istom čase nechalo mesto dať do poriadku svätý hrob v severnej lodi kostola. V roku 1910 bola vyčistená studňa cintorínskeho strážnika.

V roku 1911 nechalo mesto ako patrón poopravovať vonkajšie omietky kalvárskeho kostola, steny pri vchode, kaplnku Magdalény, kryptové kaplnky rodín Dávitko, Kozák a Nagy, ako aj železnú mrežu okolo sochy bolestnej Panny Márie, mostíky vedúce ku kaplnke a nechalo vyčistiť blatom zanesené jarky pri ceste na Kalváriu.

Počas svetovej vojny (vtedy sa ešte nepoužíval termín "prvá"), 2. septembra 1916, zrekvírovali vojenské úrady väčší zvon vážiaci 44 kilogramov pre armádne potreby za odplatu 176 korún. Mestská rada síce takpovediac každoročne nariadila menšie alebo väčšie opravárenské práce okolo Kalvárie, ale tieto sú nedostatočné k tomu, aby sa dali do požadovaného stavu poškodenia zapríčinené počasím, či barbarskými rukami.

Pôvodne slúžili iba na modlenie veriacich, neskôr aj na pochovávanie nebožtíkov

Štáciové kaplnky na kalvárskom vrchu

V čase, keď doktor Wick popisoval kalvársky areál, tvorilo ho celkom 16 kaplniek (tak ako dodnes) pútnickej cesty, pričom dve boli zasvätené Panne Márii a ostatné boli kalvárske štáciové. Všetky kaplnky sa už desaťročia používali aj ako pohrebné. Kaplnky pravdepodobne vznikli ešte v polovici 18. storočia, pôvodne ich určite bolo menej, a len neskôr pribúdali do dnes známeho počtu. Na pohrebné využívanie boli upravené až o niekoľko generácií neskôr, keď sa areál začal pravidelne rekonštruovať. Vtedy vznikol v ich susedstve na južnom úbočí kalvárskeho kopca aj cintorín. Text doktora Wicka sme silne zjednodušili:

Štáciové kaplnky jednotlivých zastavení krížovej cesty košickej Kalvárie sú malé stavby rokokového štýlu, takmer rovnakej veľkosti, pravidelne za sebou umiestnené v dvoch radoch na mierne sa zdvíhajúcom vŕšku medzi Račím potokom a potokom Csurgó. Pôdorysne sú štvorhranné a vchody im uzatvárajú kované mrežové dvere. Na oblúkovitom priečelí je kríž medzi dvoma ozdobnými urnami, alebo do lúčového rámu uzavretá iniciála I.H.S. (Iesus hominum salvator Ježiš spasiteľ ľudí). Ich interiéry sú vybavené oltármi nad ktorými sú sochou, alebo na olejomaľbovom obraze znázornené jednotlivé momenty Ježišovho utrpenia. Medzi šestnástimi rovnobežne usporiadanými kaplnkami boli dve vystavené na počesť blahoslavenej Panny Márie. Oltáre týchto zdobí obraz Madony.

Pod kaplnkami sa nachádzajú krypty, ktoré sú pohrebiskom rodín ich zakladateľov, alebo udržiavateľov. Vchod do krýpt je na zadnej strane, uzatvorený železnými dverami, poväčšine s vyčnievajúcim hrdlom zostupného schodiska. Mená jednotlivých majiteľov, alebo začiatočné písmená ich mien možno prečítať na priečelí kaplniek s letopočtom založenia, alebo reštaurovania. Idúc zdola nahor sú kaplnky kalvárie podľa zastavení krížovej cesty v s časnosti nasledujúce: I. Ježiš sa modlí na Olivetskej hore. II. Judáš bozkom zrádza Ježiša. III. Ježiša udrú po tvári pred veľkňazom. IV. Pilát si umýva ruky. V. Bičovanie Ježiša. VI. Ježiša korunujú tŕnim. VII, Pilát predstavuje Ježiša ľudu: "Ecce homo". VIII. Kaplnka Panny Márie. IX. Kaplnka Panny Márie. X. Ježiš a plačúce ženy. XI. Ježiš napomína jeruzalemské ženy. XII. Veronika podáva Ježišovi šatku. XIII. Ježiš padá pod krížom. XIV. Ježišovi vyzliekajú šaty. XV. Ježiša pribíjajú na kríž. XVI. Ježiša ukladajú do hrobu. XVII. Tú štáciu Kalvárie, ktorá zobrazuje ukrižovaného Pána Ježiša, tvoria veľké kamenné kríže stojace pred kostolom.

Text: Vojtech Wick

Preklad, úpravy a doplnky: Alžbeta Duchoňová, Jozef Duchoň.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári