odohrávali najkrutejšie vojnové zločiny, vypaľovali sa dediny. V tejto mestskej časti je zhrnutá história 2. svetovej vojny, oslobodzovacích bojov a ľudí, ktorí v tom čase ovplyvňovali dejiny. Diskusie, či by sa mali alebo nemali ulice tak volať, pretože sú prežitkom, sa vedú. Pokusy zmeniť a pomenovať ich napríklad po slovenských hradoch a kaštieľoch boli, ale to by znamenalo veľa administratívnych krokov a stálo veľa peňazí. Okrem iného i výmenu občianskych preukazov. Furču obýva viac než 30-tisíc ľudí.
Benadova ulica nesie meno po Ľudovítovi Benadovi (1899 - 1973). Komunistický politik a štátnik sa narodil Mikulčiciach a študoval na Leninskej škole v Moskve. V rokoch 1929-1931 bol tajomníkom banskobystrickej oblasti KSČ. Bol uväznený a v roku 1931 odišiel do ZSSR, kde vyštudoval za zootechnika a pracoval vo výskumnom veterinárskom ústave. Po siedmich rokoch sa vrátil do ČSR. Ilegálne pracoval v KSS žilinskej oblasti a v roku 1943 bol odsúdený za to na 12 rokov väzenia. Bol odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene. Po oslobodení bol pracovníkom ÚV KSS, tajomníkom ÚV KSS, povereníkom štátnej kontroly, predsedom SNR, podpredsedom SNR, členom ÚV KSČ a predsedníctva ÚV KSS a poslancom SNR od 1946 do r. 1971.
Bol organizátorom robotníckeho hnutia a hospodárskych štrajkov. Bol vyznamenaný Rádom SNP I. triedy, Československým vojnovým krížom a Rádom republiky. Zomrel v Bratislave.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Bencúrova ulica v mestskej časti Staré mesto.
(pod)
Autor: Benadova
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
