penziónu sa totiž z neho stal aj prevádzkar, murár či vynikajúci "kachličkár". Pre svoju večnú pracovnú zaneprázdnenosť však zanedbával súkromie, a tak si tento rok povedal - dosť! V roku 2007 si chce nájsť čas na oddych a možno aj na to, aby si opäť založil rodinu... To i mnoho iného nám prezradil počas nášho nedávneho rozhovoru.
Aký ste mali rok 2006?
- Pracovne celkom úspešný, súkromne bolestivý a smutný, pretože mi zomrel otec. Na začiatku roka som si predsavzal, že dokončím svoj penzión, čo sa mi okrem reštaurácie, ktorú budem otvárať na jar toho roku, aj podarilo. A mal som aj strašne veľa koncertov. V októbri som ich absolvoval dokonca až 32. Môj rekord bol tri koncerty a jedna hosťovačka za deň.
Dá sa niečo také zvládnuť?
- Nedá. To môže zvládnuť len blázon alebo Weiter. (Smiech.) Bolo to veľmi náročné, pretože vykonávam niekoľko profesií - okrem iného som aj prevádzkar, "kachličkár" či murár. No už som si povedal, že to budem musieť obmedziť.
Takáto pracovná vyťaženosť musí nutne ísť na úkor niečoho iného...
- Áno, ide to na úkor môjho osobného života, voľna i zdravia. Pritom, hoci to mnohí nechcú vidieť, mám aj ja radosti a starosti normálneho človeka. Minulý rok mi trebárs zomrel otec. Bola to pre mňa obrovská tragédia, pretože som to tak skoro nečakal. A nečakal som ani, že ma to tak zloží. Bol som na tom psychicky dosť zle a k tomu sa pridružila starosť o mamičku, ktorá teraz ostala sama. Veľmi málo spávam a čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že vlastne nežijem. Nemám svoj osobný život, domov, pokoj. V jednom kuse niekam lietam, vidím ľudí, ktorí sa držia za ruky, idú do kina a ja som za posledné tri roky nestihol ísť ani na dovolenku. No tento rok to chcem určite zmeniť a urobiť si poriadok v tom, koľko sa budem venovať svojej profesii a koľko osobnému životu.
A ako to chcete urobiť?
- Budem škrtať z pracovných termínov. A ako prvé vyhodím manuálnu a prevádzkovú robotu okolo penziónu. Už koncom minulého roka som si vytypoval personál, ktorému odovzdám mnohé z tejto práce. Vznikne mi tak relatívne dosť času, ktorý by som rád venoval novým pesničkám na pripravovaný album.
Myslíte, že po toľkých rokoch, ktoré ste prežili v hektickom pracovnom kolotoči, si budete vedieť užiť voľný čas?
- Moji známi mi tvrdia, že nie, pretože som blázon, ktorý aj keď padá na hubu, tak sa vyspí a už o dve hodiny rozmýšľa, kde by sa čo ešte dalo urobiť. Ale už som sa zaťal a práve po smrti môjho ocina som si povedal dosť. Lebo o čom je život v takom strese, lietajúc ´od vidím do nevidím´? Takže chcem veľa práce odovzdať zamestnancom a ja si urobím čas na muziku a osobné voľno. Lebo už si ani nepamätám, čo je to kino, kúpele či bazén. Chcem začať normálne žiť.
Plánujete si už aj nejakú dovolenku?
- Neplánujem, ale chcel by som tento rok ísť niekam k moru. Som Rak, takže vodu bytostne potrebujem. Ale nie som typ, ktorý sa zahĺbi do katalógov a bude si vyberať destinácie podľa toho, aby sa potom mohol chváliť, kde všade bol. Potrebujem len vodu, pokoj, jedlo a dostatok spánku.
Raci sú aj rodinne založení...
- Áno a rodina mi veľmi chýba. Mal som aj chvíle, keď som utekal z domu von, lebo to na mňa padalo, a keď som vonku videl dvojice, ako sa držia za ruky, majú bábätká, bolo mi do plaču. Mať rodinu je môj sen.
Takže je aj niečo také v pláne na rok 2007?
- V kalendáriku to určite nemám, ale snívam o tom. A som naivný idealista v tom, že verím, že budem mať klasickú rodinu. Aj preto som robil penzión, do ktorého som vrazil celé svoje úspory a venoval mu toľko času. Chcel by som totiž mať manželku a dieťa a nechcel potom rozmýšľať o tom, či dieťaťu môžem kúpiť tenisky alebo banán. Pre seba by som to určite nikdy nerobil. Mne by úplne stačil aj zariadený jednoizbový byt. No toto som robil preto, aby som sa mohol na všetko vykašľať a založiť si rodinu. A na to sa veľmi teším.
Vedeli by ste odísť vari aj na materskú dovolenku?
- Určite áno. Netvrdím, že to tak bude, ale vedel by som. Teším sa na ten čas, keď budem mať rodinu, všetko zabrzdím a už si len sem-tam pre radosť zaspievam. Lebo bez toho by som nevedel žiť. Keď tri dni nespievam, som chorý. (Smiech.) A snívam ešte o tom, že si urobím malý ateliérik, kde si budem maľovať.
Snívate často?
- V poslednom čase ani nie, ale som rojko, ktorý stále verí v to lepšie. Napriek všetkým fackám, ktoré som od života dostal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
