letecké učilište v Prešove. Lietadlá boli a stále sú jeho koníčkom: "Moja profesia ma naučila byť vo všetkom dôsledný. Lebo v armáde, ani v letectve sa nemohla urobiť chyba." V armáde pôsobil dvanásť rokov. Od roku 1951 už aj lietal. A to nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a v Čechách. Neskôr lietal za Krajský aeroklub v Prešove. Pôsobil v ňom v rokoch 1956 až 1959. Celkovo nalietal 102 hodín a 21 minút. Štartov mal 393. Venoval sa aj leteckej akrobacii - robil ju na šesťvalcovom lietadle C-2. "Lietal som aj na stíhačke, ruskej mašine. Bol som na ňu preškolený," pochválil sa.

V spomienkach starého pána sú však s lietaním uložené viaceré príhody. Jedna sa udiala v Prešove počas leteckého dňa: "Robil som vyhliadkové lety. Kolega, čo vpúšťal ľudí do lietadla, vedel že ich môže byť najviac pätnásť. Ale mal brať ohľad aj na to, že kto koľko váži. Lebo je rozdiel medzi dieťaťom alebo takým, čo má sto kíl. Mašina sa preťažila, ale ja som to nevedel. Naštartovali sme a len-len že sme sa odlepili od zeme. Keď sme boli vo vzduchu, tak som zistil, že je zle. Už sme nerobili ani okruh nad Prešov, ale len doľava na Solivar, tam je však vysoké napätie. V pilotnej kabíne nám bolo poriadne horúco. Pot z nás v jednom kuse tiekol. Nedalo mi, a otočil som. Odrazu som vzadu videl tie tlsté baby. Tak sme iba otočili a okamžite sme išli na pristátie. Motory sme však museli pustiť na plný plyn. Rýchlo sme vysunuli podvozky, klapky dali na 45 stupňov, ale mašina štrajkovala. Preťaženie bolo veľmi veľké. Nakoniec sme horko ťažko pristáli, ale len na jednu pneumatiku. Na druhú sme iba napadli. Vtom sa ozvalo - bum. To strelila pneumatika. Stroj sa začal točiť doľava. To bol okamih, kedy by sa vo mne nebol ani krvi dorezal. Nakoniec to ale všetko dobre dopadlo."

Druhá príhoda, na ktorú si pán Švec zaspomínal, sa stala v roku 1953 na letisku v Chrudimi: "Vtedy som nelietal ja, ale lietali so strojmi, ktoré som ako technik mal na starosti. Stalo sa to v januári, robili sa navigačné lety. Na lietadle vo vzduchu vznikla námraza. Toto spôsobilo to, že sa zvýšila jeho váha a spadli do lesa. Za hodinu išlo druhé lietadlo. Tento let tiež skončil tragicky. V týchto posádkach však lietal jeden telegrafista. On celkove prežil šesť havárií lietadla. Jeho už medzi sebou volali živá mŕtvola. Ale keď bol rozkazom určený k nejakej letke, tak posádka už pred letom bola psychicky zdeptaná. Mali strach, že sa niečo stane."

Švec pokračoval, že na letisko v Chrudimi má ešte jednu spomienku: "Mali sme tam lekára. A on chcel zažiť nočný let. Odštartovali, ale vo vzduchu im začal jeden motor haprovať, takže museli núdzovo, bez vysunutia podvozkov pristáť na poli. Chudák lekár bol potom celý doráňaný a poudieraný. Po tejto skúsenosti vyhlásil, že už nikdy viac do lietadla nesadne."

Ešte jednu kritickú situáciu porozprával z Posľka: "Bolo to v armáde. Lietali sme pri Baltickom mori. I stalo sa, že keď sme raz s lietadlom boli asi tak 40 kilometrov od pobrežia, tak nám odrazu vypovedal jeden motor. A začali sme klesať. Pomaly sme sa otočili a opatrne sme s jedným motorom leteli naspäť. Cítili sme sa tak, že ako sa povie, že ani zastrúhaný vlas by nám nebol vošiel do zadku. Mysleli sme si, že to už je koniec. Avšak keď sme však zbadali zem, tak každý z nás sa v duchu modlil. Každú chvíľu sa zem približovala. Keď sme ju dosiahli tak sme si vydýchli, lebo keby sme museli tak núdzovo pristáť, tak hoc i na bruchu, alebo použijeme padáky. Bolo to už ináč, ako nad morom. Mal som vtedy len 23 rokov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári