mauzólea, kam sa nechodí každý deň. Dvere sú otvorené, treba len vojsť a pozorovať ruky umelkyne, s akou istotou vytvárajú na veľkom bielom plátne tvary a obrazce presvecované lúčmi slnka, ktoré nesmelo prepúšťajú neveľké okná.
Film o tom, ako vzniká umelecké dielo, mohli sledovať diváci uprostred výstavnej sály vo Vlastivednom múzeu v Trebišove a následne obdivovať hotové obrazy Leny Leškovej-Bubánovej (1963). Do svojho rodného prostredia prišla s projektom, ktorým chcela osloviť všetkých Trebišovčanov. Verejnosť totiž nikdy nemala prístup do vnútra hrobky. „Chcela som preniesť atmosféru tohto priestoru na dvojrozmerné biele plátna a vytvoriť vizuálny záznam vnútra hrobky prostredníctvom jeho meniacej sa štruktúry," hovorí. Výtvarne bohatý interiér - s hviezdicovou klenbou, neogotickými oknami, majestátnym sarkofágom s plastikou vznášajúceho sa anjela a s erbami Andrássyovcov, bronzovou sochou v nadživotnej veľkosti kľačiacej dcéry Heleny, cínovou rakvou... Lešková priznáva, že sa priam núkal, aby sa veľké biele plátna postupne zapĺňali čiarkami.
„Pracovala som v hrobke tri dni a celý proces mojej tvorby zaznamenával kameraman Vlado Hroš videokamerou. Prekvapovalo ma i dojímalo zároveň, že za ten čas sa v mauzóleu zastavilo veľa Trebišovčanov. Porozprávali mi mnohé príbehy o rodine Andrássyovcov, ktoré sa zachovali len v ústnom podaní a nie je vôbec dôležité, či sú pravdivé alebo nie," spomína na chvíle tvorby. Dodáva, že všetci do hrobky vchádzali pomaličky, tíško šepkali: „Presne tak, ako človek s úprimnou pokorou vchádza do Chrámu sv. Alžbety v Košiciach alebo do Katedrály Notredame v Paríži."
Premietaním vytvoreného kruhu do priestoru vznikol autentický obraz architektonického skvostu. Obrazy boli inštalované tak, ako to bolo v mauzóleu: „Nešlo mi o popisnosť, ale o prinavrátenie zážitku magického z nepoznaného."
Lena Lešková-Bubánová (otec Štefan Bubán a brat Stano Bubán - významní slovenskí výtvarní umelci) sa venuje kresbe, maľbe, grafike, inštalácii, pedagogickej činnosti, organizovaniu medzinárodných projektov. Na decembrovom výtvarnom salóne v Prešove sa predstavila multimediálnou inštaláciou Kozmické divadlo. Vystavovala v Japonsku, USA, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku, Maďarsku, Poľsku a v iných krajinách. V roku 1997 jej návrh na dekoratívne keramické taniere získal prvé miesto na súťaži v Japonsku, do ktorej sa prihlásilo tritisíc výtvarníkov.
Významné bolo pre ňu zoznámenie sa s Paulom Warholom, bratom slávneho Andyho Warhola. Porozumeli si a našli vo svojej tvorbe veľa spoločných čŕt. Výsledkom bola spoločná výstava vo Washingtone v roku 2004. Pravidlo, že porozumenie a spolupráca vo výtvarnom umení nepoznajú hranice, sa jej potvrdilo na štipendijnom pobyte v Studiu Art Center v americkom Vermonte. Trio výtvarníčok - Lena Lešková-Bubánová, Tracey Adams a Virginia Folkestad - pripravilo v roku 2004 tri výstavy v rámci spoločného projektu Medzi hranicami - Okružná cesta v slovenských galériách v Prešove, Košiciach a v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach, v Pittsburghu a v kalifornskom Carmeli.
Lešková teraz pripravuje medzinárodný projekt na tému Katastrofy. Prvé stretnutie umelcov zo Slovenska, Čiech, Japonska, Ameriky a Tchajwanu sa uskutočnilo v americkom Bemis Center for Contemporary Art v Omahe, kde dostali účastníci štipendium. Už od 15. februára budú jej umenie obdivovať v Prezidentskom paláci v Bratislave, kde chystá novú originálnu inštaláciu.
Autor: Marta SZATTLEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
