Pre svoj povestný zmysel pre humor a schopnosť vygradovať náladu je obľúbený aj medzi organizátormi spoločenských podujatí. A hoci pred rokom pre chorobu na ples Termostavu Mráz prísť nemohol, tento rok sa tu predstavil aj so svojou mladšou sestrou, mezzosopranistkou Teréziou Kružliakovou, ktorá minulý rok zaňho na tomto plese "zaskakovala". A keďže sa Terka v septembri minulého roka stala maminou, pricestovala rodinka na východ Slovenska aj s malou Barborkou. Tej hlas jej strýka evidentne imponuje. Keď ju vzal na ruky a prihováral sa jej, nevedela od neho odtrhnúť oči...

Nemáte pri takej rozkošnej neterke chuť na ďalšie vlastné dieťatko?

- My máme dve dcérky - Simonku (19) a Andrejku (15), a keď sme sa svojho času pokúšali o tretie dieťatko, tak to nevyšlo. Naše dcéry veľmi túžili po súrodencovi a chceli sme aj my, ale už nám nebolo dopriate. A Barborka je teraz najmladším vnúčatkom v oboch rodinách - Babjakovskej aj Kružliakovskej, takže je miláčik. A patrične si to užíva. (Úsmev)

Už ste ju stihli kočíkovať?

- Kočíkovať nie, ale chodievam k sestre na návštevu a na dobrú kávu.

Po šestnástich rokoch ste stále angažmán v Slovenskom národnom divadle vymenili za voľnú nohu. Cítite sa teraz slobodnejšie?

- Cítim sa voľnejšie. Výhodou toho, keď je umelec na voľnej nohe, je, že si dokáže naplánovať voľný čas na regeneráciu. Keď mám pred sebou ťažké predstavenie, nemusím sa obávať, že by som tesne predtým musel rešpektovať nejakú zmenu v divadle a trebárs zaskakoval za kolegu. No na voľnú nohu si človek môže dovoliť odísť len vtedy, ak má dosť práce. Pretože je to isté riziko. A ja mám rodinu a musím myslieť aj na to, že ju treba uživiť.

Dnes večer spievate spolu so svojou sestrou. Máte takúto príležitosť častejšie?

- Spievame spolu dosť často. Sestra je veľmi pracovitá, darí sa jej a ani sa nečudujem, že je žiadaná, pretože naozaj krásne spieva.

Robíte spolu radi?

- Áno, veľmi. Ale keď sme na pódiu, už sa nevnímame ako súrodenci, ale ako kolegovia.

Stvárnili ste v nejakej opere aj milostný pár?

- Ešte nie. Hrali sme spolu v Barbierovi zo Sevilly, ale tam hráme kamarátov. Zatiaľ sme nehrali milencov. Ale ak by sme aj mali, tak na tom vôbec nezáleží, lebo herci, len čo sa ocitnú na scéne, sú v práci. Tam nikto nerozmýšľa, či hrá s otcom, mamou, alebo so sestrou. Každý myslí iba na svoj výkon.

Stretli ste sa na javisku aj so svojím otcom?

- Áno. Robili sme množstvo koncertov aj predstavenia. Bolo to veľmi príjemné. Ale nebral som to tak, že je to môj otec a ja s ním hrám. Vnímal som ho ako staršieho, skúsenejšieho kolegu, od ktorého som si bral príklad.

Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé. Mávajú deti spevákov doma tichú domácnosť?

- Závisí to najmä od povahy ľudí. Ale je pravda, že naše povolanie je dosť emotívne a vypäté a v civile už potom človek nemá veľmi chuť premáhať sa. Takže doma je človek skôr obyčajný, so spusteným ventilom.

Len nedávno uzrelo svetlo sveta vaše nové cédečko Život je krásny. Nie sú však na ňom operné árie...

- Keď som bol študent, bol mojím vzorom Ivan Mládek. Veľmi sa mi páčili jeho komické texty a piesne. Takže keď sme chodili s kamarátmi po čundroch, vymýšľali sme si vlastné pesničky, ktoré som si pozapisoval. A keď som sa teraz po rokoch stretol s Henrym Tóthom, mojím bývalým spolužiakom z konzervatória, v jeho štúdiu, tak som mu len tak pre zábavu niektoré z nich zahral. Jemu sa zapáčili a nahováral ma, že by sme ich mohli spracovať na cédečko. Že je to dobrý úlet. Tak sme to skúsili.

Tešila vás táto práca?

- Tešil som sa hlavne preto, že som tieto pesničky hrával vždy, keď sa zišla nejaká dobrá spoločnosť a ľudia sa na tom vždy dobre bavili. Je fajn, že tieto moje "vtákoviny" muzikanti tak krásne nahrali. Lebo teraz majú tie pesničky odrazu celkom iný šat, ktorý sa mne samému veľmi páči.

Aj vy ste si pri nahrávaní tohto albumu zahrali na nejaké hudobné nástroje...

- Hral som na ruskej balalajke, na fúkacej harmonike i na päťstrunové bendžo. Ale to je len taká hra... Je to môj koníček, že sa na nástroje naučím zahrať jednu, dve pesničky. Na balalajke viem teraz napr. jednu pesničku a aj tú ešte budem celý život cvičiť. (Smiech) A na päťstrunové bendžo sa učím bluegrowsové skladby, ktoré sú strašne náročné. Takže keď sa naučím dve-tri za život, budem rád.

Na aké nástroje dokážete hrať?

- V hudobnej škole som chodil na klavír, v ľudovej hudbe som sa naučil hrať na kontrabas. Sám som sa naučil pár pesničiek na husle, na fúkacej harmonike, skúšal som aj na heligónke, čosi viem zahrať aj na akordeóne. A doma mám aj skladaciu fujaru, ktorú nosím so sebou na koncerty, aby som mohol ľuďom zahrať taký bonus.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári