Osemdesiatročný Američan si chodí pravidelne vystreliť zo desať rán

Po práci väčšina z nás potrebuje relax. Niekto oddychuje pri knihe, iný leží pred televíznou obrazovkou alebo si sadne na pohárik s kamarátmi. Sú však i takí, pre ktorých je oddychom streľba. Nie na živé terče, ale papierové. Jedným z miest, kde sa môžu takto odreagovať, je strelnica Smart. Patrí spoločnosti Hunter, s.r.o a funguje od roku 1993.

Pôvodne sa zriaďovala najmä na výcvik bezpečnostných zložiek, lebo podľa zákona každý člen SBS-ky používajúci zbraň musí raz do roka absolvovať streleckú previerku. Tí, ktorým bola predovšetkým určená, ju však využívali menej ako sa rátalo, i keď to bolo a stále je jediné zariadenie svojho druhu na východe republiky. Oveľa častejšie prichádzali do strelnice ľudia, čo sa do zbraní zapozerali, a aby ich nemali len na okrasu, tak si chceli vyskúšať ostrosť oka a presnosť ruky.

Do podzemnej strelnice sme zašli aj my. Boli sme zvedaví, ako to tam vyzerá i kto každý si na túto záľubu nachádza čas. Sprievodcom nám bol Ladislav Burák. Je správcom, radcom, inštruktorom, nabíjačom i ochrancom. "Už len živým terčom som nebol," s úsmevom podotkol muž, ktorému zbrane natoľko učarovali, že keby mohol, zo strelnice by vraj ani domov nechodil.

"Zbrane ma naučili dvom veciam - pokore a disciplíne. Streľba vyžaduje obrovské sústredenie. Vedieť sa zamerať na jeden bod, na určité miesto v určitom čase...," priznal L. Burák. "Jožko Gönci patriaci k svetovej streleckej špičke, keď som sa s ním rozprával, povedal, že hoci strieľa veľa, v živote na nikoho a na nič živé zbraň nenamieril. Nieto, že by potiahol spúšť. Som podobný. Aj ako strelec, i ako rybár, lebo minimálne posledné dva roky som vlastnoručne chytenú rybu nejedol. Človek musí rozlišovať šport a zábavu a oddeľovať ich od reálneho života."

Streľba je a musí byť len koníček. Nesmie v nej ísť o ubližovanie. "Zbraň má byť to posledné, čo človek vytiahne a použije, a nikdy nesmie so streľbou začať prvý." Tí, čo sa popijú, s pomútenými hlavami vyťahujú búchačky a strieľajú okolo seba, sú podľa L. Buráka nedozretí, Chýba im to, čo streľba vyžaduje - spomínaná disciplína. "Takíto ´fešáci´ sa u nás strieľať neučia. Majú na to iné terény a iné objekty..."

Kedysi boli luk a šípy zbraňami. Dnes sú viacmenej len športovou disciplínou. Možno príde deň, keď sa i strelné zbrane budú využívať len na športovanie, dúfa L. Burák. Keď niekto v boxe strieľa, automaticky pri ňom stojí ako dozor. Musí, lebo do zbraní sa dávajú ostré náboje. "Kto sa chce naučiť mať dobrú mušku, so slepými by to nikdy dokonale nezvládol. Medzi nábojmi je totiž rozdiel. Iná je ich hmotnosť, iná charakteristika spúšťania a rozdiel je tiež v hluku. Slepý náboj ani spätný náraz nevyrobí, kým ostrý áno."

Sú situácie, že ten, kto absolvoval prezenčnú službu a strieľal z pušky, v strelnici presnosťou nevynikne. Pištoľ je predsa len iná ako puška, žiada istejšiu ruku. "Spätný náraz je však pri oboch," pokračoval L. Burák. "Vo filmoch sa na to pri pištoliach dosť zabúda. Filmy sú vôbec občas prehnané. Možno i vďaka profesijnej deformácii som sa neraz prichytil, že nesledujem dej, ale chyby, ktoré sa robia. Bežne pri ´kombatovej´ bojovej streľbe, pri ktorej obaja utekajú a má slúžiť na vykrytie, strelec bez ťažkostí trafí prenasledovaného aj na 50-metrovú vzdialenosť. Pritom táto streľba má maximálne 25-metrový dosah...," poukázal na jednu z nelogickostí.

Strelnicu Smart radi navštevujú aj poľovníci, lebo tam majú poľovnícke výcvikové programy na lov viacerých zvierat. Zaujímavá je aj laserová strelnica, kde je prakticky všetko ako pri skutočnej streľbe, okrem spätného nárazu. Vyšantiť sa pri nej môžu hlavne mladí.

O výsledku streľby sa človek presvedčí tým, že si po skončení priblíži terčík alebo vidí výsledok hneď na monitore.

"Klientela je rôznorodá. Chodia sem napríklad policajti, ktorí potrebujú mať dobrú mušku v práci. Občas dôjde niekto z SBS-ky. Pomerne často sa zastavia baby navštevujúce policajnú školu. Chcú si zdokonaliť techniku a doučiť sa to, na čo nebol v škole počas výuky čas." Niektorí strelci na klasickú streľbu z pištole chodia pravidelne, každý týždeň, iní majú väčší časový odstup. Sú aj takí, ktorí dôjdu viacmenej preto, lebo do budúcnosti uvažujú o kúpe zbrane, a dopredu si chcú vyskúšať, či s ňou budú vedieť narábať. Prichádzajú tiež sudcovia a advokáti, teda ľudia, ktorí už zbraň "pre istotu majú," no veria, že z nej nikdy nebudú musieť vystreliť. Človek však nikdy nevie, a tak chcú mať niečo natrénované.

"Väčšinu návštevníkov tvoria zákazníci, ktorí si prídu zastrieľať preto, lebo ich to baví. Boli tu napríklad dvaja chlapci, ktorí sa dohodli, že ktorý z nich prehrá, zaplatí celú útratu, teda všetky poplatky súvisiace so streľbou. Chodí sem aj žena, ktorá sa inak venuje jemnej práci. Má salón so službami manikúry a v streľnici sa upokojuje po celodennom zhone. Často dôjde s manželom, ktorého takmer vždy porazí. Taká je dobrá. Pritom strieľa na vzdialenosť 25 metrov... Pokojne by mohla chodiť aj na významnejšie súťaže, veď naposledy na jednej streleckej vo svojej kategórii vyhrala."

L. Burák s úsmevom spomína na príhodu poľovníka a manželky, ktorej, keď vysvetlil zásady streľby z pušky, veľmi skoro ich pochopila a na 10-metrovú vzdialenosť mala neobyčajne dobré oko. "Po streľbe si manželia sadli v bare na pohárik drinku. Terčík, do ktorého strieľala, si domáca pani zobrala. Keď si z nej manžel začal uťahovať, terčík s naozaj presnou streľbou vytiahla, čím ho vyviedla z miery. Ešte mu ´pohrozila´, že keď bude chodiť po poľovačke do krčmy, urobí s ním rázny poriadok..." Žart sa jej podaril, manžel bol naozaj prekvapený.

Nezodpovedných ľudí L. Burák ešte nezažil. Ani takých, čo by povedali, že sa chú naučiť strieľať, lebo im niekto leží v žalúdku a musia si s ním vyrovnať účty. "Kto by prišiel s podobným úmyslom, asi by to nezvládol. Pri streľbe musí byť myseľ človeka maximálne pokojná, nesmie ju nič prenasledovať, ani myšlienky na pomstu..." Čo ale pripustil, je fakt, že ženy sú v streľbe pokojnejšie, istejšie, disciplinovanejšie a viac si dajú poradiť. Obávajú sa akurát spätného nárazu, ktorý aj modrinu môže urobiť. Muži sú suverénnejší, ale niekedy horší ako ženy. Občas i babráci. Prišiel za ním napríklad človek, ktorý sa tváril, že má zbrane v malíčku... a pištol doniesol doslova v šatke. "Chcel ju doma opraviť, no nepodarilo sa, a tak došiel, nech mu ju poskladám. Urobil som to, i keď v duchu mi z neho bolo trochu na smiech."

K častým návštevníkom strelnice patrí muž, na ktorom vidieť, že jeho výcvik je perfektný, takže i L. Burák by sa vraj mal od neho čo učiť. "Je to mladý človek, člen špeciálnej jednotky.... Keď prídu podnikatelia, dôjdu systémom ´hurá´. Vystrieľajú, zväčša dosť nepresne, pár nábojov, vraj aby sa upokojili a sú preč. Niekedy by som im radšej ponúkol laserovú streľbu, kde sa môžu vyblázniť a strieľať dovtedy, kým vydržia baterky. I lacnejšie by ich to vyšlo, lebo jedna rana z klasickej zbrane stojí 5 korún. Nedajú si však povedať, chcú skutočnú pištoľ..." Zaujímavý je i asi 80-ročný pán z USA žijúci u nás. Do strelnice príde len raz za tri mesiace, no s vlastnými zbraňami. Vystrelí od päť do 10 nábojov a spokojný, že je ešte stále dobrý, odíde preč.

V strelnici môže naraz strieľať maximálne päť strelcov, toľko je boxov. Pokiaľ dôjdu slabší strelci, správca, aby ich mal pod palcom a mohol všetkých kontrolovať, nedovolí, aby obsadili všetky boxy. Hoci je medzi nimi neprestreľné sklo, musí byť ostraživý. "Určite nedovolím, aby sa so zbraňou otáčali, či si ju nebodaj sami nabíjali. Ja každému zbraň pripravím a strieľať z nej môže po absolvovaní poučenia. Podmienkou pritom je, že strelec musí mať najmenej 18 rokov. Kto chce strieľať od 15 rokov, ak to nie je reprezentant v streľbe, musí dôjsť s dospelým."

Človeka, ktorý sa chce postaviť do boxu, no jasne na ňom vidieť, že je nervózny, rozklepaný, k streľbe nepustí. Rovnako by neuspel ten, kto by mal vypité. "Tak je to aj s čiernou zbraňou. U nás sa síce dá strieľať s vlastnou, no musí mi k nej doniesť všetky papiere, že je legálna a patrí tomu, kto s ňou chce strieľať. Nebudem predsa riskovať, že by pochádzala z krádeže alebo trestnej činnosti..." L. Burák dáva pri prevádzke strelnice pozor skutočne na všetko. I preto, ak nepočíta, že si pri krájaní slaniny porezal prst, ešte sa tam žiaden úraz nestal...

Najmenšia zbraň sa dá skryť do "pracky" opaska

Hoci niektoré zbrane sa dajú zohnať aj "načierno", menej riziková je kúpa v niektorej zo špecializovaných predajní. V jednej z nich sme zisťovali, o ktoré typy je najväčší záujem či akú skladbu má klientela.

Komu učarovali tzv. krátke či dlhé zbrane, pri vstupe do predajne Zbrane-Strelivo mu pri pohľade na výber pištolí, revolverov, guľovníc, brokovníc i malorážok musí srdce zaplesať. Legálne sa dajú podľa majiteľky Jolany Novakovskej získať z obchodnej siete alebo od predchádzajúceho držiteľa. "Kúpa vo veľkoobchodnej sieti znamená obohatenie sortimentu o nové zbrane. Od držiteľa alebo zberateľa sú to skôr staršie, používané," konkretizovala. Zväčša ich prinesú ľudia preto, lebo ich donúti finančná situácia. Alebo im končí platnosť zbrojného preukazu či zistia, že ich majú viac a už ich až tak nezaujímajú. "S človekom, ktorý chce zbraň predať, v predajni spíšem kúpno-predajnú zmluvu, ktorú do 7 dní musí odovzdať na polícii. On sa tým zbrane zbavil a my ju môžeme dať do predaja."

Pri kúpe je postup podobný. Okrem zbrojného preukazu, teraz sa to volá preukaz zbrane, musí záujemca napríklad pri kúpe pištole predložiť i nákupné povolenie. "Vybavuje sa na polícii a vydáva na základe žiadosti. Len potom môžeme zbraň záujemcovi odpredať. Zákazník ju, to je jeho ďalšia povinnosť, musí do 7 dní na polícii zaregistrovať, aby sa z nej nestala neevidovaná."

Zatiaľ najmenšia zbraň, aká sa v predajni objavila, bol tzv. NAA revolver. Dá sa vložiť do opaskovej spony a na pohľad vyzerá ako hračka, ale je funkčný. Niektoré sú dokonca kombinované a majú takú silu, že strela dokáže prestreliť troch za sebou stojacich ľudí. "Veľkosťou" je už prekonaná, lebo Švajčiari nedávno vyvinuli revolver, ktorý je veľký ako zápalková škatuľka.

"Niekto sa rozhodne pre kúpu pištole, iného viac láka revolver. Známy je napríklad deringer. Používa sa ako záložná zbraň. Mal ju napríklad Mel Gibson vo filme, kde hral falošného hráča kariet. Strelci ju ukrývajú zväčša na stehne alebo na lýtku. Je malá, ale účinná," hodnotila J. Novakovská.

V predajni neevidujú žiadny tzv. vychytený typ, ktorý by sa predával výrazne viac ako ostatné. Zbrane na ochranu si kupujú predovšetkým policajti, sudcovia, podnikatelia. "Ale, aj policajtky, sudkyne a podnikateľky, pretože medzi zákazníkmi minimálne tretinu predstavujú ženy. Ceny zbraní sa pohybujú od približne päťtisíc vyššie. Niektoré stoja aj desiatky tisícoviek, lebo sú pekne gravírované, vyzdobené, čiže vzácnejšie." J. Novakovská pozná napríklad človeka, ktorého revolver je gravírovaný zlatom, takže jeho cena je okolo 150-tisíc Sk. Zberateľsky, a teda j historicky vzácnejšie, sú tzv. dlhé zbrane, čiže brokovnice a guľovnice.

lia

Autor: Premiéra hry Murlin Murlo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári