Dalibor Janda považuje za veľké šťastie, že dcéra Jiřina je pravým opakom svojho brata, ktorý spáchal samovraždu

Hoci éra najväčšej slávy je preč, má veľa "násť-ročných" fanúšikovNa plese denníka Korzár sa v sobotu v Dome umenia hostia zabávali okrem iného i

Hoci éra najväčšej slávy je preč, má veľa "násť-ročných" fanúšikov

Na plese denníka Korzár sa v sobotu v Dome umenia hostia zabávali okrem iného i na staré osvedčené hity českého speváka Dalibora Jandu. Do Košíc prišiel i napriek tomu, že ešte v stredu pred plesom ležal doma v posteli s chrípkou. Hosťom nemohol nezaspievať skladby ako Oheň, voda, vítr, povestný Hurikán či Všichni na Mars. Po vystúpení si našiel čas i na krátky rozhovor.

Hostia plesu boli možno trochu prekvapení, keď sa po boku D. Jandu na pódiu objavila mladá slečna, ktorá si s ním zasievala jeden duet. Bola to jeho dcéra Jiřina... "Nie je to tak, že by sme nejako často spolu spievali, alebo mali veľa spoločných skladieb. Spolu spievame len jeden duet. Jiřina pripravuje vlastný album, na príprave ktorého sa spolupodieľam. Vyzerá to tak, že by mohla výjsť buď na jeseň alebo niekedy začiatkom budúceho roka," prezradil nám D. Janda.

Je rád, že dcéra sa - ako sa hovorí - potatila. Nielen v tom, že sa rovnako ako on dala na muzikantskú dráhu, ale i v hudobnom vkuse. "Kto má talent na muziku, ten vyhľadáva len naozaj poctivú hudbu. Jiřina má rada poprock, gitarovú muziku. Je to iné, ako to vnímajú rôzne tie rýchlokvasené hviezdy. Tie si myslia, že stačí stisnúť nejaký gombík a muzika sa zrazu zjaví sama od seba. Som rád, že dcéra to vidí inak a že ju láka melodická hudba."

Trojnásobný Zlatý slávik

Sobotňajší ples sa niesol v znamení 80. rokov, ktoré znamenali pre D. Jandu éru tej najväčšej slávy. Na českej hudebnej scéne se objavil už koncom 70. rokov a jeho popularita rýchlo stúpala. Jeho prvý hit Jahodový kokteil vyšiel v roku 1983. Na výslní vydržal až do konca 80. rokov. Ako spevák a skladateľ má na svojom konte 16 albumov vrátane výberoviek, vyše dva milióny predaných nosičov a mnoho ocenení. Nechýba medzi nimi Bratislavská lýra, Děčínska kotva a niekoľko zlatých a platinových platní. V rokoch 1986, 1987 a 1988 získal ocenenie Zlatý slávik.

"Na 80. roky si spomínam rád, veď to boli časy, kedy som bol v muzike na vrchole. Na druhej strane si zas pamätám, že v tom čase som veľa cestoval a s kapelou sme urobili asi 3000 koncertov. Dnes mám na konte asi 4500 koncertov. Je to dosť a ja už nemám toľko síl, ako kedysi. Keď som sa chystal na ples do Košíc, tak ešte v stredu som doma ležal v posteli s chrípkou a teplotami. Rozmýšľal som, čo mám spraviť. Zrušiť vystúpenie, alebo mám prísť a skúsiť, či to zvládnem... Priznám sa, že na javisku mi nebolo práve najlepšie, potil som sa ako myš, ale našťastie to dobre dopadlo,"

D. Jandovi sa celkom dobre darí existovať na poli českého showbiznisu, stále chodieva koncertovať a posledné cédečko vydal v minulom roku. "Uznávam, že najväčšiu slávu som si užil už dávno. Boli to pre mňa časy, ktoré ako keby prebehli mojim životom rýchlo ako sen. V tom čase sme chodili koncertovať po športových halách a amfiteátroch, kde na nás čakalo 30 tisícové publikum... Bol to splnený muzikantský sen. Aj keď na druhej strane platí - keď vám pán Boh splní sny, tak vás potrestá. Človek sa totiž musí spamätať z toho, že sa mu darí a snažiť sa udržať si pozíciu. Potom však automaticky treba čakať to, že sa bude po sínusoide života pohybovať smerom dole. Je hlúposť myslieť si, že keď sa dostanem na špicu, je jednuché udržať sa tam. Ja som mal to šťastie, že mám na svojom konte veľa hitov a preto si ma fanúšikovia vždy chcú nájsť, pripomenúť. Aspoň ja to tak cítim a rád vidím, že mám stále svojich verných. Vďaka tomu nemusím robiť nič iné a stále sa mi darí dobre sa uživiť muzikou. Našťastie ľuda znovu a znovu chcú vidieť a počuť Dalibora Jandu..."

O tom, že má pravdu a ľudia nozaj ešte stále majú radi jeho pesničy, sa mohol presvedčiť i počas plesu, keď si skladby spolu s ním spievali vari všetci tancujúci... "Som samozrejme rád, že si pospevujú staré hity, no oveľa väčšiu radosť mám, keď vidím, že sa im páčia aj moje nové pesničky. Najväčšiu radosť z práce mám vtedy, keď píšem novú pieseň. Keď už je hotová, tak už s ňou nič neurobím... No a keď ju spievam po tisíci krát, tak ma to už nebaví... Potom už to vnímam ako fakt, že si celkom dobre robím svoje povolanie. Ale je príjemné, že ľudia reagujú pozitívne aj na piesne, ktoré som napísal pred rokmi. Keď si ich spievajú so mnou, tak ma opäť na chvíľu pochytí nadšenie z tých hitov. Lenže rozhodne to nie je tak, že by som prišiel domov a od radosti by som si spieval napríklad Všichni ma Mars. To by si doma mysleli, že som sa zbláznil..."

Vydal už 16 albumov

Aj keď priznáva, že spievať po tisíci krát tú istú pesničku ho už nebaví, našťastie sa nedostal do situácie, kedy by mu vlastné staré hity doslova liezli na nervy. "Ale viete, čo mi na nervy lezie? Že aj keď som len minulého roku vydal nové cédečko, všade v rádiách púšťajú moje staré pesničky. Je to ako keby som novými skladbmi bojoval proti vlastným starým! Vydal som už 16 albumov vrátane výberoviek, no keď si s odstupom času púšťam svoje staré platne, tak vidím, že na nich sú aj lepšie skladby, ako tie, ktoré sa vždy omieľajú. Sám som si neraz povedal - no toto je dobré, kde som len k takému vydarenému hudobnému nápadu prišiel?"

Podľa D. Jandu rádiá preto siahajú po starých skladbách, lebo sa dnes v českej muzike rodí málo veľkých hitov. "Je to asi problém súčasnej doby. Veď si len vezmite, koľko mladých spevákov či kapiel siaha po starých veciach, ktoré prespievajú. Je to ako keby sa hrala šachová partia a zrazu by ani jeden hráč nevedel, kam ďalej ťahať... Tu sa asi jednoducho nevyplatí produkovať nové skladby. Za prvé - ťažko nájsť niekoho, kto vám hit napíše a za druhé - je lacnejšie a istejšie siahnuť po osvedčenom hite."

Dokonca aj hudobné vydavateľstvá odporúčajú muzikantom, aby si vzali nejaký hit - buď český alebo zo svetovej scény - a prerobili ho. "Je to jednoduchšie ako sa ´patlať´ s tvorbou nových pesničiek. Navyše - pravda je taká, že 90 percent súčasných interprétov, ktorí sú v Čechách populárni, nevedia robiť muziku. Je to veľká škoda a ja nevidím východisko. Hudba je totiž už iba biznis a nikoho nezaujíma, že mladým začínajúcim muzikantom by bolo treba pomôcť. Ak sa im aj podarí preraziť do rádií s nejakým svojim hitom, tak po čase rádiá omieľajú iba ten a vôbec sa nezaujímajú o nové skladby toho muzikanta..."

Na druhej strane však môže byť D. Janda vďačný za to, že v súčasnosti je hitov pomenej, pretože o to väčší je záujem o staré osvedčené skladby. "Nedávno mi jedna známa vravela, že chcela 17-ročnému synovi pustiť moje staré cédečko. On jej na to povedal, nech s tým ide do ´háje´. Lenže nakoniec si to vypočul a povedal, že tie piesne sú perfektné a ja som získal ďalšieho fanúšika. Zrazu si uvedomujem, že aj napriek tomu, že moja éra najväčšej slávy je dávno preč, mám veľa násť-ročných fanúšikov..."

Veľmi dobre si uvedomuje, že svet českého hudobného showbiznisu nie je v tejto dobe žiadnou prechádzkou ružovým sadom. Napriek tomu sa však o svoju dcéru, ktorá sa rozhodla skočiť do tohto sveta rovnými nohami, nebojí. "Isté obavy mám, ale viem, že ona nie je ako taký buldog, ktorý by šiel hlavou proti múru a že si nechá poradiť a pomôcť. Je veľmi rozumná a viem, že robí dobre, keď sa rozhodla spievať. Vážim si na nej to, že musí byť stopercentne spokojná s hudbou, ktorú robí. Keď sme aj nejakú skladbu na jej album už mali takmer hotovú, tak mi neraz povedala - nie je to presne také, ako by to mohlo byť, skúsme to ešte zlepšiť. Až keď bude mať istotu, že urobila piesne, ktoré sú spravené najlepšie ako vie, až potom bude presvedečná o tom, že vydá album. Druhá vec je, či sa to bude páčiť ľuďom a ako jej cédečko príjmu..."

S dcérou je kamarát

D. Janda musí ako otec i ako vydavateľ dcérinho cédečka zvažovať, kedy jej povedať, že čosi nie je tak, ako by malo a kedy ju zase pochváliť. "Nemyslím si, že je dobré za každú cenu jej vravieť, že je niečo zlé. Na druhej strane, nemôžem ju len chváliť... Idem na to diplomaticky a vždy jej vravím - je to lepšie ako minule. He-he. Nesnažím sa jej vnútiť svoj názor, len chcem, aby bola aj ona spokojná s pesničkami. Mám to šťastie, že s dcérou sme kamaráti. Máme veľmi dobrý vzťah a ja viem, že sa s nami doma cíti dobre a že sa vždy na nás teší."

Mali aj syna Dalibora, ktorý bol pravým opakom. "Stále chcel byť preč z domu, utekal od nás. Dosť skoro mal vlastné bývanie a bol presvedčený o tom, že nás nepotrebuje. Chcel si všetky problémy riešiť sám a nakoniec ich sám nevyriešil." Dalibor totiž v roku 2003 spáchal samovraždu - skočil z mosta... "Našťastie je Jiřina úplne iná a ja to považujem za veľké šťastie... Ona bez problémov za mnou príde poradiť sa, príde, ak niečo potrebuje... Veľmi dobre si rozumieme a vždy sa na všetkom dohodneme... Jednoducho to so mnou vie, veď je to žena," prezradil so smiechom.

Jiřina skutočne robí otcovi radosť. "Minule som si uvedomil, že sa podala na mna. Počul som totiž pesničku, ktorú zložila a zdala sa mi výborná. Tak som ju poprosil, nech mi ju dá. Vysmiala ma, že predsa takú dobrú skladbu niekomu nepodaruje. Je úplne po mne. Mňa tiež často rôzni speváci prosili, aby som im dal svoje skladby. Nedal som. Povedal som si, že predsa to najlepšie si nechám pre seba, nie? Dnes je to iné a ja často skladám aj pre iných."

Okrem toho, že píše piesne pre kolegov, vlani vydal svoj album Jeden den. "Sedem rokov pred tým som nič nové nevydal. Už som si povedal, že mám po krk toho, že stále zostavujem nejaké výberovky. Samozrejme, že som vďačný za to, že mám na albumoch vydaných asi sto pesničiek, takže stále bolo z čoho vyberať. Lenže tak nejak som začal mať pocit, že potrebujem vydať nové cédečko. V tej chvíli mi bolo jedno, či sa bude predávať a či si nájde fanúšikov a určite som si nemyslel, že to bude môj najlepší album. Vedel som však, že sa stále nájde pár tisíc fanúšikov, ktorí na nový album čakajú. Nazbieralo sa vo mne veľa nových hudobných nápadov, a tak som ich dal na cédečko..."

D. Janda sa teda na nedostatok práce rozhodne sťažovať nemôže. O jeho koncerty či vystúpenia je stále záujem, prezradil, že sa v priebehu roka chystá s veľkou show i na Slovensko. Ak má však muziky viac než dosť, uteká do záhradky. "Od jari do jesene sa rýpem v hline, pestujem tiež bonsaje. Istú dobu som zbieral motýle, ale už som prestal. Mal som obdobie, kedy som zbieral ženské, ale aj to ma už opustilo. He-he. Zaujíma ma história a teraz mám obdobie, kedy zbieram všetko, čo sa nejako týka cisárov a rôznych panovníkov," dodal na záver.

Dátum narodenia: 23. marec 1953

Znamenie: Baran

Miesto narodenia: Hranice

Rodinný stav: ženatý

Relax: záhradka

Diskografia:

2006 Jeden Den

2001 Hurikánkoktejl

2000 Ty jsi můj benzín

1999 Hurikán

1996 Krásně šílená

1996 Rychlé šípy 4