dnešnej polikliniky stáli štyri dvojpodlažné objekty, si asi spomenú len najstarší, každý ale vie, čo tu sídlilo pred rokom 1989. Práve kvôli tomu tieto korálky na krku historického jadra museli padnúť.
Gorás ich kvôli prehľadnosti označil popisnými číslami, ktoré mali v r. 1938 - dom s balkónom a tympanónom mal č. 33, dom s balkónom a trojuholníkovým vikierom č. 31, dom so štyrmi oknami č. 29 a dom s piatimi oknami č. 27. Zástavba na tejto ploche je podľa jeho zistení už na mapách z r. 1772 a 1826. Zistil, že najmladším je dom č. 33. Na fotke z r. 1926 ešte nestojí, vyrástol niekedy okolo r. 1930.
Paradoxne, padol ako prvý - podľa všetkého sa stal obeťou líniového náletu sovietskeho lietadla: "Možno preto, že v ňom alebo vedľa sídlilo veliteľstvo Hlinkovej gardy. Ktovie. Faktom je, že na povojnových fotografiách už nie je."
O čosi starší bol dom č. 31 (postavili ho pred r. 1911) a asi rovnako staré boli č. 29 a 27 sú už na fotke, poslanej v r. 1898.
Gorás vypátral viac aj o užívateľoch budov. Na čísle 33 mal ešte v r. 1938 ambulanciu MUDr. Engel Mikuláš a vpredu boli obchody: "Aké, nevedno firemné tabule prekrývajú na fotkách a pohľadniciach tieniace markízy."
V dome č. 31 mal Lazar Wider obchod so "zemědělskými produktami" a bol tu Živnostenský úverný ústav. Veľa zistil o dome č. 29 nebohého Dr. Bučinského - kedysi tu mal zubnotechnický ateliér Hary Schvarc, bol tu aj fotoateliér Kaštieľa a Ilčíka. Prevádzku tu mal holič Izidor Kmeczko a sídlila tu predajňa s koloniálnym tovarom, patriaca Izovi Izidorovi.
V dome č. 27 mal obchod Markovics Géza, bola tu aj drogéria Central Rudolfa Rosenfeldera s fotopotrebami a benzínovou pumpou. Perličkou je rozsiahly inzerát z 21. mája 1937 (pred 70 rokmi!), v ktorom Rosenfelder pozýva zákazníkov na "Kus Paríža v Michalovciach!!!". Reklamu založil na tom, že v jeho predajni "bude prítomná diplomovaná profesorka kozmetického umenia z Paríža"... "V budove na krátky čas otvoril Viliam Steinhard veľkomestský obchod CITY s pánskymi šatmi. Ten však skrachoval a už o rok tu otvoril Móric Helinger veľkoochod s miešaným tovarom a cukrovinkami."
Z architektonického hľadiska boli všetky štyri budovy dvojpodlažné s dufartom (podchodom), ktorým sa šlo do dlhého dvora. Ťahali sa do hĺbky, mali pavlače a boli fasádou otvorené na juhozápad. "Ich architektúra sa nemenila, boli krásne dokonalé. Dom č. 29 mal časť fasády z pohľadových tehál a krásnu štukatúru, takisto krásnu výzdobu v omietke a štukatúre mal dom č. 27," hovorí Gorás.
Čo sa stalo s majiteľmi, nájomníkmi, obchodníkmi a lekármi počas vojny, nezisťoval. Pravdepodobne sa väčšina z nich stala obeťou mašinérie nútenej správy židovského majetku, arizácie, rearizácie atď. Ako stavbár tieto časy považuje za "dobu, ktorá je úpadkom mravným, ale aj stavebným - chátraním objektov".
Vojna sa šťastne skončila len pre majiteľa predajne koloniálneho tovaru Iza Izidora. "Staručký Žid vraj prežil útrapy koncentráku a ku koncu svojho života našiel zlato, ktoré si pred odvlečením do koncentráku uschoval."
Takto takmer bezo zmien stála štvorica domov až do roku 1975, kedy boli aj so susednou bužňou zbúrané. Na ich mieste vyrástlo megalomanské OV KSS, ktorému sa dodnes hovorí "biely dom".
Autor: Kino Centrum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
