Veselého. Aj preňho znamenala spočiatku hra na hudobný nástroj nekonečné opakovanie stupníc a nácvik jednoduchých skladieb. Aj on tak, ako väčšina začiatočníkov, mal často chuť hodiť husle do kúta. Dnes je študentom košického konzervatória a patrí medzi najlepších huslistov v ročníku. "O tom, že pôjdem na hudobnú a budem sa učiť hrať na husliach, rozhodli viac - menej moji rodičia. V šiestich rokoch som začal navštevovať stropkovskú ZUŠ. Tu som začínal pod vedením Ivana Zbyhleja zo Svidníka," hovorí talentovaný huslista. Teraz študuje na "konzerve", je tretiak.

"Štúdium na konzervatóriu je šesťročné, ale tí, čo chcú ísť na vysokú školu, maturujú už vo štvrtom ročníku. Mojim najbližším cieľom je teda hlavne úspešne zmaturovať. O tom, čo bude ďalej, nemám konkrétnu predstavu, zatiaľ to nechávam otvorené."

Na koníčky mu veľa času neostáva. Má však šťastie, že hudba je jeho hobby. Kto patrí medzi jeho obľúbných autorov? "Rád hrám to, čo mi vyberie moja pani profesorka. Už ma pozná, vie ktoré skladby mi sedia. Medzi nami je skôr taký kolegiálny vzťah, nie vzťah žiak - profesor. Mám rád hudbu z obdobia romantiky, vtedy napríklad komponovalo mnoho fantastických ruských skladateľov," hovorí P. Bokšanský. Z huslistov obdivuje Dalibora Karvaya.

A ako to je s hudbou? Má na úspech väčší vplyv talent, alebo drina? "Je to tak päťdesiat na päťdesiat. Samozrejme, že človek musí disponovať istým talentom, ale bez riadnej driny by to len so samotným talentom ďaleko nedotiahol. Pripúšťam, že hrať na hudobný nástroj sa môže naučiť aj človek, ktorý talent nemá. Ale skôr len po technickej stránke, lebo schopnosť precítiť skladbu uňho chýba. A práve to emocionálne prežívanie je pri hudbe veľmi dôležité."

ADA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári