Durbanu zvlášť. Práve v tejto oblasti sa skupina šiestich mužov, v ktorej bol aj Peter Nedeliak z Ľutiny (okres Sabinov), potápala bez klietky s veľkými tigrími žralokmi na otvorenom mori.

"Potápam sa už 25 rokov. Začínal som na Seneckých jazerách a miestnych bažinkách," začína svoje rozprávanie Peter Nedeliak, úspešný podnikateľ, otec troch synov. Prvé skúsenosti so žralokmi mal pred rokom na Borneu. "Videli sme ich v diaľke a jasali sme."

Juhoafrická republika je jedna z mála miest na svete, kde sa dá potápať s najväčším monštrom morí - žralokom. V Durbane sídli organizácia na výskum žralokov. Zistilo sa, že pri pobreží v malej africkej dedine Unkomas sa dvakrát ročne vyskytujú veľké tigrie žraloky. "Tigrí žralok je druhý najväčší a najnebezpečnejší. Nie je príliš agresívny, ale žerie všetko. Volá sa aj popolnica morí." V apríli v roku 2006 sa konala 1. expedícia pod vedením Richarda Jaroněka. Jaroněk je dobrodruh, ktorý už niekoľkokrát obišiel celú Zem. Patrí medzi svetovú špičku ľudí, ktorí sa orientujú na žralokov. Fotí a natáča extrémne a nebezpečné zábery, s ktorými vyhral už nejednu prehliadku filmov. Jaroněk prišiel na Medzinárodný festival potápačských filmov, ktorý sa konal v Starom Smokovci s filmom z prvej expedície o voľnom potápaní s tigrími žralokmi. "Boli to hrozné zábery. Mal som chvenie na duši, stiesnený pocit..." Hneď sa chystala druhá expedícia. "Jedna žena po tomto filme zakázala svojmu manželovi ísť, a tak sa uvoľnilo jedno miesto. Bolo to mesiac pred odletom." Richard Jaroněk oslovil Petra Nedeliaka a on v opojení šialenstva a chute nebezpečenstva prisľúbil, že pôjde. "Bola to veľká česť. Nemohol som cúvnuť."

Prvý večer po prílete lialo. Urobili si prípravu na potápanie. "Až tam sme začali chápať, do čoho sme vošli." Rozprávali sa o tom, aké to tam dole bude, akým nástrahám budú čeliť... "Boli to dve hodiny strašenia." Lialo aj na druhý deň, ale na tretí došlo k najhoršiemu - nastal krásny, slnečný deň.

"Bola to panika. Všetko sa udialo rýchlo. Naskákali sme do gumeného člnu a šli na otvorené more." Boli 7 kilometrov od pobrežia. "Prišli sme na miesto. Pod nami bol samý žralok. Vyskakovali na čln. Boli už vydráždené. Padli sme do vody. Bola to davová psychóza." Celá expedícia bola o tigrom žralokovi. On je ten vzácny a výnimočný. No pod vodou nebol iba on, ale aj útesové žraloky, ktoré sú o niečo menšie, ale rýchlejšie a prudšie. "Ak sa jeden do niečoho zahryzne, tak ostatné sa dostanú do dravého šialenstva. Začnú sa točiť a rozhryzú to. V tom je to nebezpečenstvo."

Neboli pripravení na to, že žraloci nebudú len tak "obsmŕdať", ale stále do nich narážať. Najstarší potápač vyšiel z vody po 30 sekundách, druhý po dvoch minútach a tretí po piatich. Pod vodou zostali traja. "Nastala chumelica so žralokmi. Boli všade." Žralok ich nesmel prekvapiť. Stále museli byť v strehu a odrážať útoky žralokov kamerou alebo holými rukami. "Mojím plánom bolo pozorovať žraloky z diaľky. Hneď po príchode som pochopil, že to nie je možné." Museli si strážiť chrbáty. Okrem žralokov tam iné ryby a korály neboli. Najväčšia koncentrácia bola pri bubne od práčky, v ktorom bola vložená návnada. Bubon sa hodil do prúdu a oni, žraloci aj návnada plávali ďalej od pobrežia. "Richard sa hneď vybral k tomu súdu a ja som musel ísť za ním, lebo som ho musel chrániť." Jaroňek pochopil, že z diaľky by tam nebolo nič akčné a tak šiel bližšie. "Vybral mäso z bubna a začal žralokov kŕmiť a dráždiť." Rozprúdilo sa dravé šialenstvo. "Začali nás búchať. Dostal som taký silný úder do ramena, že ma až otočilo. Chytil som sa jeho fľaše, otočil som sa, aby sme boli chrbtami k sebe a odrážal som útoky žralokov. Pochopil som, že to nie je sranda." Bola len otázka času, kedy si žraloky na nich zvyknú, že môžu nie len buchnúť, ale aj uhryznúť. Hneď po prvom ponore si zatopil foťák, ale karta sa zachovala. "Pri náraze a boji so žralokom mi praskol."

Až do posledného ponoru boli stále napätí, lebo vedeli, že ich to na druhý deň čaká znova. Peter sa potápal ešte dvakrát. Prvý ponor zanechal najväčšie zážitky. "Bol to najväčší šok." Tretí ponor bol najviac kontaktný. "Bol v najväčšej hĺbke. Ostali sme tam iba dvaja." Jeden z najhorších pocitov bolo vynáranie. "Človek sa už odopínal za jazdy. Naskákali sme do člna ako delfíny. Občas bolo vidno, ako po nás išla tlama."

Tri dni pred ich príletom šéfovi Walterovi, ktorý organizuje ponory, žralok skoro odtrhol nohu a má 27 stehov. Tigrí žralok má zuby ako motorovú pílu. Rastú mu akokeby v nekonečnom rade. Vpredu sú postavené a za nimi ležia ďalšie. "Keď sa mu vylomí jeden, tak sa mu postaví ďalší." Na svete je len málo ľudí, ktorí by sa šli potápať so žralokom, a preto sa to nejako ani nepropaguje.

Pre mnohých sa stal hrdinom. "Oslavovali sme moje prežitie." Každému rozprával, aké to bolo ťažké. "Bola to potápačska maturita. Chcel som to zažiť, ale chcel som sa tomu zároveň aj vyhnúť. Už by som tam znova nešiel." Svet sa preňho stal pre danú chvíľu gombičkou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári