týrania maloletého syna. Senát tak rozhodol na základe vykonaného dokazovania, z ktorého nevyplynulo, že spáchal skutok, pre ktorý bol žalovaný.
Podľa žalobcu otec mal svojho, dnes 7-ročného syna biť už od jeho raného detstva. V dôsledku stresu a strachu chlapec sa vraj začal správať inštinktívne. Pred spaním sa nevyzliekal ani nevyzúval, bol pripravený ujsť... Konanie otca vyvrcholilo 19. apríla 2005, keď v Dome služieb na Triede SNP v Košiciach pod vplyvom alkoholu ponúkal syna ľuďom s tým, že im ho chce dať. "Na to, čo sa stalo v Dome služieb, si nepamätám. Bol som opitý, neviem, čo som rozprával, ale syna mám rád. Nebil som ho ani netýral. Staral som sa o neho spolu s mojou matkou," bránil sa obžalovaný.
Zo záverov znalkyne z odboru psychológie však vyplynulo, že Rudolf N. svojho syna úmyselne týral už od raného detstva. Syndróm týraného dieťaťa u neho údajne potvrdzuje pocit bezmocnosti, ľahkej ovplyvniteľnosti a strach z otca. Podľa zistení znalkyne, ten mala z obžalovaného aj matka dieťaťa, preto prestala zasahovať do výchovy syna a stretávať sa s ním.
Manželka obžalovaného na pojednávaní uviedla, že nie sú rozvedení, ale nežijú spolu, ani sa nestretávajú. Zdôraznila, že keď mali spoločnú domácnosť, obžalovaný pil a viackrát ju zbil. Podľa jej verzie, keď mal Mirko asi rok, jeho otec od nich odišiel. "Potom ho raz zobral a už mi ho nevrátil. Neskôr mu bol zverený do výchovy, a odvtedy som ho nevidela," uviedla Jana N. Priznala, že býva na tej istej ulici ako syn. Na otázku, prečo ho nechcela vidieť, uviedla: "Ani neviem, nechcela som sa stýkať s manželovou rodinou."
Mirka vypočul v prípravnom konaní vyšetrovateľ v prítomnosti psychologičky. Chlapec uviedol, že ho otec bije, niekedy aj kope a ubližuje mu tak, že ho to bolí.
"Dieťa nejavilo žiadne známky násilia, ani ohrozenia zdravia. Malo zabezpečenú stravu a starostlivosť. Navštevovali sme rodinu tak často, že keby to tak nebolo, určite by sme si to všimli," tvrdili pred súdom dve pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z ich výpovedí vyplynulo, že o rodinu N. sa začali zaujímať v roku 1995. V tom čase manželia N. mali školopovinnú dcéru a dvoch malých chlapcov, Mirko ešte nebol na svete. Kvôli narušeným manželským vzťahom, zlým bytovým podmienkam a pre zanedbávanie starostlivosti o deti všetky tri boli umiestnené v detskom domove. Priamo z pôrodnice tam putoval aj Mirko...
Manželom N. sa po nejakom čase podarilo nájsť ubytovanie a zobrali si ho k sebe. V roku 1999 u nich sociálne pracovníčky urobili 12 návštev. Nezistili však žiadne závažné skutočnosti, ktoré by svedčili v neprospech dieťaťa. K zásadnej zmene došlo o rok neskôr, keď Mirkova matka opustila domácnosť a presťahovala sa k druhovi. Porodila mu dcérku, zatiaľ čo jej staršiu si niekto adoptoval. "Obžalovaný sa k nám prišiel sťažovať, že manželka sa o Mirka nestará, že od nich odišla. Požiadal o zverenie syna do jeho starostlivosti s tým, že mu bude pritom pomáhať jeho matka..," vypovedala sociálna pracovníčka.
Zdôraznila, že aj po tom, čo súd rozhodol o zverení Mirka otcovi, pokračovali v kontrolách a chodili k nim na návštevy. Zistili, že o dieťa bolo postarané, a že aj počas neprítomnosti otca vždy bolo v starostlivosti dospelej osoby. Stalo sa aj to, že počas ich návštevy obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu. Mirko to neregistroval, postarala sa o neho babka. Svedkyne si často predvolávali otca so synom aj na miestny úrad, pričom sa s Mirkom rozprávali v neprítomnosti otca. "Pýtali sme sa ho, čo mu ocko varí, či ho má rád, kto ho ukladá spinkať a podobne. Odpovedal kladne, alebo tak, že všetko robia ´aj ocko, aj babka´...," uviedli svedkyne.
Podľa zistení znalcov, Rudolf N. sa nachádza v treťom štádiu alkoholizmu a pod jeho vplyvom sa správa agresívne. Navrhli súdu, aby mu uložil protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Na základe vykonaného dokazovania prokurátor trval na uznaní viny Rudolfa N. v zmysle podanej obžaloby. Opieral sa pritom o závery psychologického posudku na Mirka, ktorého záver bol jednoznačný: Dieťa bolo dlhodobo úmyselne týrané.
Obhajca obžalovaného zdôraznil, že ide o nepriamy a to jediný dôkaz proti jeho mandantovi, pričom všetky ostatné svedčia v jeho prospech. To, že je alkoholik a nedokázal synovi vytvoriť vhodnejšie rodinné prostredie neznamená, že ho týral. Poukázal, že aj sám obžalovaný vyrastal v sociálne slabšej rodine a nič lepšie nepoznal. Obhajca navrhol súdu, aby Rudolfa N. spod obžaloby prokurátora oslobodil.
S týmto návrhom sa stotožnil aj senát Okresného súdu Košice I. Ten dospel k záveru, že nebolo preukázané, že Rudolf N. svojho syna týral. To, že je alkoholik, resp. sa pod vplyvom alkoholu správa agresívne, nie je dôkaz týrania. Ako zdôraznila predsedníčka senátu, jediný, navyše nepriamy dôkaz nestačí na uznanie viny. A už vôbec nie za taký závažný trestný čin, pri ktorom je trestná sadzba 3 - 10 rokov.
Prokurátor sa proti verdiktu odvolal. Keďže sa vzdal práva podať sťažnosť proti rozhodnutiu súdu o prepustení Rudolfa N. z väzby, ten bol po pojednávaní prepustený na slobodu. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
