Deduškovské múdrosti totiž napríklad ubezpečujú: Na Hromnice koniec sanice. Pritom vieme, že väčšina sánok a snehových podritníkových tanierov je u nás stále pokrytá pavučinami a prachom - zatiaľ sme ich veľmi nepotrebovali. Práve na Hromnice máme šancu spoznať, či sa charakter tohto ročného obdobia zmení, alebo nie.
Pranostiky hovoria: Hromnice zimy polovice a keďže začínajú krátky, ale v niektorých rokoch ukrutnosťou zimy obávaný mesiac, ešte nič nie je vyhraté. Tobôž, ak prší, či, čuduj sa svete, svieti slniečko. Veľmi jasne o to vypovedajú tieto ľudové múdrosti: Ak na Hromnice sneží, mrzne a mráz duje, skorú jar nám to zvestuje. A tiež: Na Hromnice teší sa gazda, keď si pre mráz musí obliecť dvoje kabanice. Naopak: Ak sa vtáčik na Hromnice z kaluže vody napije, v marci zimou zahynie. A tiež: Ako dlho pred Hromnicami vtáčiky spievajú, tak dlho po nich budú čušať.
Dedovia vraveli ak je na Hromnice pekne, medveď v brlohu sa ešte len na druhý bok obracia to znamená, že zima zďaleka nekončí. Roľníci zase prízvukujú: Na Hromnice mláčky, neskoré oračky. Alebo: Ak tiché a teplé Hromnice, mráz a fujavice na Kvetnice (Kvetná nedeľa). A tak nečudo, ak vidiečania síce surovo, ale na základe skúseností hovoria: radšej gazda vidí ženu na márach ako sedliaka v košeli. A naopak: Ak sú na Hromnice veľké fujavice, veselo si gazda píska zo svetlice.
Starí Slovania zasvätili kedysi prvé februárové dni hromovládcovi Perunovi, od čoho je odvodený aj názov Hromnice. V tomto čase sa uskutočňovali mnohé rituály na zabezpečenie očisty, plodnosti a zdravia.
Pre kresťanov sú Hromnice sviatkom očisťovania Panny Márie a predstavenia Pána Ježiša v chráme, ktorý zaviedol do liturgického kalendára pápež Gelasius. V kostoloch svätia kňazi sviece, ktoré potom ľudia doma starostlivo opatrujú a zapaľujú pri búrkach a živelných pohromách. Niekde je obyčajou zapaľovať známe hromničky aj pri zosnulých.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
