novinové titulky, ako aj správy o našej krajine. Podľa eurokomisára Jána Figeľa nás tak síce nikto neposúva mimo EÚ, avšak aj on už občas zaregistroval nechápavé pohľady v Bruseli na kroky niektorých slovenských vládnych predstaviteľov.
"Vládnu koalíciu vytvárajú strany, ktoré nemajú štandardných partnerov v zahraničí. HZDS nemá zatiaľ žiadneho, SNS je blízko k okrajovým prúdom európskej politiky a Smer má pozastavené členstvo v Socialistickej internacionále. To je objektívny fakt, ktorý dosť napovedá o tom, ako nás Európa teraz môže vnímať. Na druhej strane musíme pripomenúť, že vývoj v takmer všetkých krajinách V4 sa nie vždy vyvíja štandardným smerom a dostáva sa aj do iných súvislostí."
Ako nám povedal Ján Figeľ, naše dlhoročné úsilie o vstup do EÚ bolo kedysi hlavnou témou pre väčšinu strán, pri ktorej vládol väčšinový konsenzus. Po veľkom rozšírení EÚ v roku 2005 akoby nastalo hľadanie nových dominantných tém, čo zmenilo aj obraz krajín V4.
"Celé to skôr považujem za ďalší vývojový krok k tomu, aby sme zvládli aj takúto otázku, aké budú dlhodobé priority našej politiky. Som rád, že na Slovensku zostala téma vstupu do eurozóny prioritou aj po zmene vlády. Toto má totiž vplyv na rozpočtovú i menovú politiku a na mnohé témy, ktoré potom súvisia so správaním sa verejnej správy na všetkých úrovniach. Zaručuje to aj istú usporiadanosť a dlhodobé stratégie, ktoré postupne prinesú svoje ovocie. Takisto aj téma znalostnej ekonomiky by sa mala stať dlhodobou stratégiou, ktorá prežije výmeny vlád a nebude sa meniť pri každom politickom pohybe, ale bude vyjadrovať nový ďalší spoločenský a politický konsenzus. Ak toto bude našou realitou, tak Slovensko bude dlhodobo úspešnou európskou krajinou. Ak nie, tak stratíme aj to, čo dnes ten ľudský potenciál znamená, pretože sa bude skôr oslabovať až vyprázdňovať. Úspechy porovnateľných krajín ako Fínsko alebo Írsko sú práve v tom, že sa stratégie stále nemenili, ale naopak sa napĺňali jednotlivými vládami bez ohľadu na ich zloženie. A práve to prinášalo ovocie, ktoré je dnes až obdivuhodné."
Aj napriek aktuálnym problémom so zabezpečením našej hranice s Ukrajinou, ktoré môže narušiť vstup Slovenska do schengenského bezpečnostného systému, je Ján Figeľ presvedčený, že si všetky z toho vyplývajúce "domáce úlohy" dokážeme splniť. To dokumentoval aj tvrdením, že zatiaľ sa nám všetky problémy podarilo prekonať. "Pred rozširovaním EÚ boli veľké obavy zo vstupu nových členov, ktoré sa prejavovali v starých krajinách ako napríklad známy poľský inštalatér vo Francúzsku. Tieto obavy zadefinovali viaceré ochranné opatrenia voči novým členským krajinám. A musím povedať, že ani jedno z nich nebolo od mája 2004 použité. To len dokumentuje, že sme zvládli svoje kroky doteraz, a ak v tom úsilí budeme pokračovať, môžeme ich zvládať aj ďalej, či už vo vzťahu k Schengenu, európskej menovej únii, prípadne k ďalším strategickým témam ako je napr. spoločná energetická politika."
Keďže Slovensko bude mať zrejme aj v tomto programovacovom období 2007-2013 problém s čerpaním miliárd eúr z eurofondov, zaujímalo nás, kde náš eurokomisár v tom vidí problém. "Skôr by som videl odpoveď v jednotlivých agendách, lebo napríklad taký Európsky sociálny fond dosť zložito sa realizuje, no podobne je to aj s peniazmi na zabezpečenie východnej ´schengenskej´ hranice. Platí však, že viac koordinácie a menej rezortizmu by bolo veľmi dobrou vzpruhou pre využívanie fondov, ale aj pre narastanie schopnosti SR využívať aktuálny finančný rámec, ktorý bude zhruba trojnásobný oproti tomu predchádzajúcemu. Tu nie sú nejaké iné odpovede než profesionalizmus, koordinácia, schopnosť pospájať všetky úrovne zodpovednosti od centrálnych orgánov cez kraje až po miestnu samosprávu. Ak to dokážeme a využijeme aj skúsenosti od tých, čo ukázali, ako sa dá byť úspešný v EÚ, môžeme mať z eurofondov veľký osoh."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
