Za voľnú jazdu by si napísala do indexu "éčko", "horšie" písmenko na škole už neexistuje
Pre Jacqueline Belenyesiovú to nie je dobrá sezóna. Pokazilo ju zranenie hneď na jej začiatku. Žezlo majsterky Slovenska v krasokorčuľovaní tak musela chtiac-nechtiac odovzdať svojej kolegyni z košického Kraso Centra Radke Bártovej. Aj visačku účastníka majstrovstiev Európy, ktoré v týchto dňoch hostí Varšava. A o Tokiu, kde bude v marci svet, sa jej snívať ani nezačalo. Malou útechou pre študentku Fakulty športu na Prešovskej univerzite bola aspoň Univerziáda v Turíne.
"Ešte pred začiatkom sezóny som si počas tréningu v Steel aréne vyvrtla členok. Mala som byť doma trochu dlhšie, ale štart pretekov v Oberstdorfe sa rýchlo blížil." Vypomstilo sa jej, že sa tam ponáhľala. "A tam sa mi to na tréningu podarilo zopakovať, presne na tom istom mieste. Bolo to veľmi bolestivé. Momentálne to už necítim, pomáha mi bandáž na členku, ale stále mám strach z pádu, že si ho znova vyvrtnem."
Spadla aj na turínskom ľade, vo voľnej jazde, čo ju po 15. mieste z krátkeho programu posunulo o päť priečok nižšie. "Hneď pri prvom skoku, trojitom rittbergeri, som bola na ľade. Pritom na tréningu som ho skočila. Neviem prečo sa mi ten skok nedarí, s Radkou sa na pretekoch striedame, keď ho jedna skočí, druhej to nevyjde, a naopak. Bolo by pekné, keby som si to pätnáste miesto po kraťase udržala, ale voľná mi nevyšla, mala som jednoducho blbý deň. Od prvých pretekov po zranení v Prešove to bola určite moja najhoršia voľná jazda. Neviem prečo, ale jazdilo sa mi strašne ťažko. Možno to bolo aj tým, že som sa voľnej nikdy nebála, stále som mala strach skôr z kraťasu."
Akú známku by ste si zapísali do školského indexu po turínskej skúške?
"Asi E-čko, teda najhoršiu, ďalšie písmenko už nie je. FX by som dostala iba vtedy, keby som skúšku nespravila," smeje sa slovenská reprezentantka v krasokorčuľovaní a prváčka na univerzite v Prešove. "No tie ozajstné skúšky ma onedlho ešte len čakajú, zatiaľ mám v indexe iba áčko a céčko, zápočet z aerobiku a psychológie."
V Turíne veľa času na "kukanie" do skrípt asi nebolo.
"To veru nie. Keď som mala v programe voľno, radšej som sa zašla pozrieť aj na iné športy." Vieme, že taký hokej bol kedysi jej srdcovkou. "Bola som na každom zápase našich hokejistov, až na stretnutie s Kóreou, keď som nemohla, lebo som mala pred kraťasom. No najviac ma uchvátilo asi rýchlokorčuľovanie. Videla som to prvý raz v živote a prekvapilo ma, aké je to rýchle. Veď oni sa päťkrát odrazia a prejdú celú rovinku na ováli. Veľmi zaujímavé bolo aj to kožené, priliehavé oblečenie, v ktorom rýchlokorčuliari pretekajú. A ten nádherný ľad, vyzeral ako maslo. Bolo to strašne zaujímavé. Potom som išla s našimi lyžiarmi aj do Bardonecchie, kde som sledovala ženský zjazd a biatlon. Zo zjazdu som veľa nemala, viac ma zaujal biatlon. Konečne som pochopila tie pravidlá, že keď netrafia do terča, musia bežať trestné kolečko."
Zostali v Turíne ešte nejaké pamiatky na vlaňajšiu olympiádu?
"Bývali sme v pôvodnej olympijskej dedine, len škoda, že sa nedalo zistiť po kom sme izby zdedili. Nebola tam žiadna recepcia, iba nám rozdali kľúče od anonymných izieb, takže som netušila aký olympionik spal na tej posteli ako ja. Olympiádu tam pripomínali obrazy z rôznych športov, aj veci, ktoré boli použité pri otváracom a záverečnom ceremoniáli. Krasokorčuliarske súťaže prebiehali v hale Palavela, kde som pretekala pred dvoma rokmi, na európskom šampionáte. V Turíne bolo prekvapujúco teplo, sneh bol iba na tom svahu, kde sa pretekalo, biatlonisti ho mali iba na dráhe. V jeden deň išli najskôr muži a po nich ženy, organizátori sa báli, že sa sneh medzitým roztopí. Výborná bola však kuchyňa, aj keď sa mi zdalo, že v Turíne som trochu schudla. Švédske stoly ponúkali všeličo, samozrejme špagety, rôzne cestoviny, a najmä vynikajúce syry, tie boli fajné. Jediné čo mi tam chýbalo, bola moja ryža," vrátila sa Žaky z Turína s novými zážitkami.
Počas tejto sezóny už nebude mať veľa podobných možností, poobzerať sa po svete jej teraz nie je súdené. "Najbližšie idem do Banskej Bystrici, kde sú tradičné preteky Veľká cena SNP. Ale aspoň sa môžem sústrediť na školu, tá je pre mňa teraz najdôležitejšia, kvôli krasokorčuľovaniu som tam veľa vymeškala."
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári