Aby mohli zahrať deťom rozprávku, stačí im plachta a školská chodba

Tohto roku oslavuje košické rómske profesionálne divadlo Romathan 15 rokov existencie. Je jediné svojho druhu na Slovensku i v okolitých štátoch. Keďže členovia divadla chodievajú často na rôzne medzinárodné festivaly, Košiciam šíria dobré meno po celom Slovensku aj v zahraničí. Približne 60 percent predstavení odohrá divadlo v mestách, mestečkách i dedinkách po celej republike a svoje umenie ponúka aj Rómom, ktorí žijú v osadách...

"Myslím, že máme za sebou 15 úspešných rokov. A to nie len po umeleckej stránke, ale aj po spoločenskej. Cieľom nášho divadla totiž nie je len pripravovať nové predstavenia, ale aj rozširovať a rozvíjať rómsku kultúru a prezentovať ju na Slovensku aj v zahraničí," vysvetlil nám riaditeľ divadla Romathan Karel Adam.

Už od začiatku existencie divadla v ňom začali vznikať také inscenácie, s ktorými sa členovia súboru chystali cestovať po celom Slovensku. "Všade žijú Rómovia, ktorí nemajú možnosť dostať sa do Košíc a prísť na predstavenie do Romathanu. Preto máme v repertoári mnoho titulov, ktoré sú prispôsobené tomu, aby sa s nimi dalo kamkoľvek vycestovať. Populárny je najmä program Cimbal, tanec, husličky, ach tie rómske pesničky. Je to predstavenie, v ktorom sa hovorené slovo spája s tancom, spevom i muzikou. V ňom diváka - a nie len rómskeho - prevedieme našimi tancami a piesňami. Lebo snahou divadla Romathan je pôsobiť najmä na mladých Rómov, aby vedeli, čo všetko sa skrýva v rómskej kultúre. Myslím, že sa nám to celkom darí a som rád, že pri financovaní takýchto projektov nám vychádza v ústrety Úrad vlády SR i Ministerstvo kultúry SR."

V rámci projektu s názvom Rómska história a tradície na scéne divadla Romathan sa členovia divadla s mnohými svojimi inscenáciami predstavili v každom kúte Slovenska. "Sú to napríklad predstavenia Princezná Jolanka, Kto je na svete najkrajší, Prešibaná rodinka či Miesto pre Rómov. Hrali sme napríklad v Lemešanoch, Sabinove, Sečovciach, Moldave, Vranove, Kokave ale i v Nálepkove, Medzeve, v Nitre, Myjave, Richnave či Poníckej Hute. Predstavenia - čo sa týka kostýmov, ale aj scény a rekvizít - pripravujeme s vedomím toho, aby sme boli mobilní a mohli ľahko vycestovať. Veľmi dobre vieme, aké rozmery môžu mať kulisy, aby sa nám vmestili do autobusu, ktorým cestujeme po Slovensku."

Divadlo má domovskú scénu na Štefánikovej ulici, ktorá je však provizórna a nepojme do hľadiska veľa divákov. Preto aj premiéry divadlo zvyčajne organizuje v košických centrách voľného času, kde sú kapacity pre divákov väčšie. "V Sečovciach je napríklad nová veľká rómska škola, ktorú navštevuje približne 400 žiakov. Jednoduchšie ako zháňať priestory, kde by sme mohli deti do Košíc všetky pozvať, je vycestovať za nimi. Kulisy máme pripravené tak, aby sa dali ľahko rozložiť napríklad v telocvični, kam sa vmestí veľa detských divákov."

Mnohé predstavenia sú tak flexibilne pripravené, že ich dokážu herci zahrať doslova kdekoľvek. "Stačí nám aj dostatočne veľká chodba školy, kde roztiahneme plachtu a pred ňou môžeme zahrať deťom rozprávku," prezradil dramaturg divadla - Milan Godla. V roku 2006 takto divadlo Romathan absolvovalo asi 60 percent zo 152 predstavení mimo Košíc.

Tlmočníka nepotrebujú

Keďže často cestujú krížom cez celé Slovensko, natíska sa otázka, či si košickí Rómovia bez problémov rozumejú s Rómmi napríklad v Myjave... "Je pravda, že aj náš jazyk má svoje dialekty, ale rozumieme si," vraví M. Godla. "Veď aj Košičan rozumie Záhorákovi, nie? A v rómčine je to ešte menej rozdielne. Vieme, že napríklad na stredom či západnom Slovensku nejakú vec pomenúvajú miestni Rómovia inak, ale my poznáme ich slová a oni zase poznajú naše, takže si rozumieme. Rozdiely sú zvyčajne v jednotlivých hláskach alebo v koncovkách. Kým napríklad v Košiciach sa povie ten - koda, na Spiši je to koja. Alebo ľúbim je u nás kamavas, inde na Slovensku to je aj kamas... Sú to drobné rozdiely, ktoré nám nebránia bez problémov komunikovať."

Zaujímavé je, že takto to funguje po celom svete. Preto členovia divadla Romathan nepotrebujú žiadneho tlmočníka, keď sa vyberú na medzinárodný festival. "Keď sme napríklad boli na festivale vo Francúzsku, bez problémov sme si rozumeli s ostatnými rómskymi súbormi, ktoré tam účinkovali. Rozumieme si aj s olaskými Rómmi. Naša reč je celosvetová...," doplnil K. Adam.

Na medzinárodné festivaly chodieva Romathan pravidelne. Mnohé sa konajú v Česku - v Liberci, Karvinej, Rožnove pod Radhoštem, v Mikulove ale i v Poľsku či inde. "V Budapešti sa napríklad každý rok koná takzvaný Rómsky karneval, kde chodievajú aj Rómovia z USA, Švédska a mnohých iných krajín. Keď sa stretneme, rozprávame sa zväčša o umení. Veľmi pozitívne hodnotia naše programy, keďže sme profesionálne divadelné teleso a naše predstavenia sú pripravené na vysokej úrovni. V tomto ohľade mnohé krajiny zaostávajú. V Čechách je napríklad veľa významných osobností, ktoré reprezentujú rómsku kultúru a už roky sa neúspešne pokúšajú presadiť zriadenie profesionálneho rómskeho divadla..."

Aj keď sa na Slovensku rómska menšina borí s mnohými problémami, členovia divadla Romathan sa rozhodne nechodia na festivaly sťažovať svojim "bratom" z iných krajín na pomery u nás doma. "Chodíme predsa Slovensko reprezentovať a uvedomujeme si, že táto krajina je v popredí v tom zmysle, že v nej funguje profesionálne rómske divadlo, čo v okolitých krajinách nie je. Treba brať do úvahy aj fakt, že už počas komunizmu spomedzi všetkých socialistických krajín bolo Československo štátom, v ktorom bolo percentuálne najviac vysokoškolsky vzdelaných Rómov." Uplatnili sa v mnohých oblastiach života - o kultúre, hlavne muzike, ani nehovoriac.

"Veď si len vezmite, koľko z dnešných celebrít má rómsky pôvod," pokračuje K. Adam. "Napríklad Ilona Csáková. Rómske korene mal aj Charlie Chaplin či herec z filmu Sedem statočných Yul Briner. Ten sa počas celého života snažil pomáhať rómskemu etniku rôznymi charitatívnymi projektmi. Známa skupina Gypsi Kings sú španielski Rómovia žijúci vo Francúzsku. Dá sa povedať, že všade na svete - v každej krajine - Rómovia držia pohromade a snažia sa, aby ich kultúra ostala živá a zachovala sa pre ďalšie generácie."

Chceli by mať mobilné javisko

Keď členovia divadla Romathan vycestujú za divákmi mimo Košíc, zvyčajne hrávajú pre deti v telocvičniach škôl, alebo v kultúrnych strediskách miest či obcí. "Radi by sme si zakúpili mobilné javisko, aby sme mohli divákom zahrať kdekoľvek. Dnes je to totiž tak, že aj keď ideme za Rómmi do osád, tak nie priamo za nimi, ale hráme v kultúrnom dome či v škole dediny, ktorá je pri osade. Ak by sme mali mobilné javisko, mohli by sme prísť priamo do osady, zastať niekde na lúke a odohrať predstavenie. Jediné, čo potrebujeme, je prívod elektriny. Existujú na to moderné ťahače, s ktorými by sa to dalo zrealizovať. Radi by sme na nákup takého mobilného javiska dostali grant," prezradil K. Adam.

Aj keď teda nechodia hrávať priamo do osád, Rómovia si k nim cestu vždy nájdu. "Keď sa v škole deti dozvedia, že prídeme, tak si to navzájom povedia a už sa na nás veľmi tešia. Vidíme na nich, ako po predstavení odchádzajú plné optimizmu. Verím, že je to pre ne zážitok na celý život. Úžasné pre ne je to, že zrazu počujú rodný jazyk aj na oficiálnej pôde, nie len od kamarátov a doma. Veľké plus pre ne je aj to, že spolu s nimi prídu na predstavenie aj nerómske deti. Im sa môžu pochváliť, že aj oni majú ´svoje´ divadlo a že princeznú môže zachrániť princ Dežko a hrdinami môžu byť aj rómske deti," nazdáva sa M. Godla.

Pri dramaturgii predstavenia dbajú aj na to, že mnohé deti prídu na divadelné predstavenie prvý krát. "Snažíme sa zaujať ich pozornosť a aj preto chceme, aby sa istým spôsobom zapájali do deja. Raz sme takto plánovali, že nám na javisko príde z hľadiska pomôcť zo päť - šesť detí a dopadlo to tak, že sa k nám vyhrnula takmer polovica hľadiska..."

Po predstavení sa často stáva, že za hercami Romathanu prídu deti, ktoré sa tiež chcú stať členmi divadla. "V prvom rade im poviem, aby si dokončili vzdelanie, lebo to je najdôležitejšie. Potom nech prídu na konkurz a keď uspejú, pokojne sa môžu stať našimi členmi," podotkol K. Adam.

Sú vzorom

Okrem hrania pre deti v školách ponúka Romathan i večerné predstavenia pre Rómov z osád. "Okrem toho, že sa snažíme ponúknuť im zaujímavú inscenáciu, chcem ich aj vychovávať, lebo mnohí nikdy neboli v divadle. Nevedia, ako sa v ňom správať, kedy tlieskať... Keď sa však obzriem dozadu, tak vidím, že v tomto smere sa za tie roky veľa zmenilo k lepšiemu. Som rád, že sa nám darí Rómov vychovávať. V istom zmysle by sa dalo povedať, že im svojim príchodom zasadíme chrobáka do hlavy. Vidia totiž, že sa dá žiť aj inak a kam sa môžu dopracovať, ak sa budú snažiť. Sme pre nich vzorom."

Neraz sa na predstavení stáva, že sa skončí veľkou veselicou. "Napríklad pri inscenácii Cimbal, tanec, husličky, ach tie rómske pesničky, je našim zámerom, aby sa všetci diváci na konci zapojili do tancovania. Ale to sa stáva nie len vtedy, keď hráme pre Rómov. Nedávno sme na predstavení v Košiciach mali skupinu 50 Írov, ktorí sa vehementne zapojili do rozlúčkového tanca na záver predstavenia..."

Na jednej strane pomáha divadlo svoju návštevou osád vychovávať rómske publikum, na strane druhej, členovia Romathanu zbierajú u tamojších Rómov inšpirácie i nové pesničky. "Bola tu aj idea spraviť terénny výskum, ktorý by mapoval piesne či tance Rómov. Staršia generácia totiž vymiera a boli by sme neradi, keby spolu s nimi odišli aj tradície. Mne samému sa neraz stalo, že mi starý pán v niektorej z dedín zaspieval pieseň, ktorú som nikdy pred tým nepočul. Dôležité však je, aby sa to naučili aj vnúčatá, ktoré by piesne zachovali," dodal K. Adam na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári