Už celé storočia je známe, že choroby pôsobia nielen na telo, ale aj na myseľ človeka
Ajurvéda, matka medicíny, chápe jedinečnosť každého pacienta
Známa košická cvičiteľka jogy a vyznávačka zdravého životného štýlu Dr. Klára Hodničová sa v ostatnom čase intenzívne zaoberá ajurvédou, ktorá sa považuje za matku medicíny. Pojem ajurvéda je zložený z dvoch sanskritských slov ajus - znamená život a véda - poznanie. Tento tradičný systém liečenia sa v Indii a na Srí Lanke praktizuje vyše 3000 rokov. Rovnako ako tradičná čínska medicína je ajurvéda celostným systémom zameraným na zlepšenie emocionálneho, fyzického a duševného zdravia. O ajurvéde prinesieme seriál článkov, ktorý budeme uverejňovať raz v mesiaci.
Povráva sa, že tajomstvo ajurvédy prezradil ľuďom boh Bráhma, podľa hinduistickej mytológie stvoriteľ sveta, prostredníctvom starých hinduistických svätých kníh nazývaných Védy. Ajurvédske knihy boli napísané v rokoch 600 pred naším letopočtom a 1000 rokov nášho letopočtu. "Starodávny systém ajurvédy učí, že všetky choroby pôsobia nielen na telo, ale aj na myseľ človeka a nikdy sa neliečia oddelene. Ajurvédska medicína môže byť jednoduchá a priamočiara, ako trebárs použitie bylinného lieku na bolesti v krku alebo na bolesti hlavy, ale aj hlbšia, napríklad zvažovanie nášho zdravia v minulých životoch ako základ k získaniu či zachovaniu dobrého zdravia v súčasnom živote," hovorí Dr. Hodničová (na snímke vpravo).
V západnej medicíne sa pristupuje k pacientovi tak, že všetci ľudia sú v podstate rovnakí a liečia sa len všeobecné prejavy choroby nie konkrétna osoba, ktorá nimi trpí. Ajurvéda chápe jedinečnosť každého pacienta, berie do úvahy stav mysle a ducha i fyzické zdravie. Diagnóza je založená na osobitnej konštitúcii pacienta. Nie je systémom založeným na zastaranej mytológii, ale dynamickým, pokrokovým zdravotným systémom, ktorý sa ukázal ako vedecky presný.
"Podľa védskej filozofie sú naše životy zmysluplné vtedy, keď sa usilujeme o naplnenie našich možností, ale to nemôžeme dosiahnuť bez dobrého zdravia. Ajurvéda berie do úvahy vplyv psychosomatických faktorov väčšiny ochorení a taktiež akúkoľvek nerovnováhu v základnej konštitúcii jedinca. Je zameraná na zachovanie harmónie, zlepšenie duchovnej, intelektuálnej a fyzickej schopnosti samoliečby. Priemerná dĺžka života podľa ajurvédy je sto rokov a každý človek má právo stráviť tento čas v zdraví a plnej duchaprítomnosti. Ajurvéda nám k tomu vkladá do rúk prostriedky, a to pomocou telesných, duchovných a duševných vlastností, obrátením sa k prirodzenému spôsobu života, usporiadaním pracovného a rodinného života, úpravou látkovej premeny pomocou vhodnej diéty, ako aj uplatnením automatickej regulácie a povzbudením prirodzeného úsilia po samovyliečenie," vysvetľuje odborníčka na ajurvédu.
Ak teda dospejeme do stavu rovnováhy, dosiahneme vnútornú harmóniu, ktorá so sebou prináša spokojnosť, pocit pohody. Na fyzickej úrovni sme považovaní za zdravých vtedy, keď všetky naše najrôznejšie telesné funkcie sú v rovnováhe, vrátane trávenia, metabolizmu, vylučovania a tkanív. Rovnako pre naše fyzické zdravie je dôležitý stav mysle, duše a pocitov, ktorý by mal byť mierumilovný, spokojný a šťastný. Ak však pracujeme proti svojej prirodzenosti, prepíname svoje sily počas dlhšej doby, zle sa stravujeme, nevhodne žijeme alebo zažívame obdobie stresu a negatívnych emócií, naše zdravie sa podlomí a ochorieme. To preto, že "dóši" začali byť nevyrovnané.
"Keď je naša životná energia v nerovnováhe veľmi dlho, výsledkom je choroba. Hlavné poškodenie spôsobené stavom nerovnováhy je ´amy´, ktorá pozostáva z toxínov a odpadových látok. Jedným z prvých liečebných postupov, ktoré ajurvéda navrhuje, je päťnásobná detoxikácia organizmu, nazývaná pančakarma, ktorá má za cieľ zbaviť organizmus ´amy´, a tým opäť nastoliť rovnováhu medzi tromi dóšami. Každý z nás má jedinečnú konštitúciu, ktorá je určená životnou rovnováhou životných energií v tele - troch dóš. Sú známe pod sanskrtnými názvami ako váta, pitta a kapha. Každého z nás ovplyvňuje jedna, prípadne dve dominantné dóši," - zdôrazňuje Dr. Hodničová a charakterizuje všetky tri typy.
Typ váta sú ľudia štíhlej postavy, so suchou pokožkou, dlhým kostnatým obličajom, malými očami, nepravidelnými zubami a úzkymi perami. Váta je spojená s elementmi éteru a vzduchom. Ľudia s olivovou pleťou, silnými vlnitými vlasmi, modrými či hnedými očami a silnou postavou sú typ kapha. Táto dóša je spojená s elementom vody a zeme. "Typ pitta sú ľudia svetlí a pehaví so srdcovitou tvárou, pravidelným nosom a svetlými očami. Ich zuby bývajú dožlta sfarbené. Typ pitta je spojený s elementmi ohňa a vody. Tri dóši riadia všetky biologické procesy, ich energia vládne nášmu fyzickému a psychologickému pôsobeniu. To znamená, že prevládajúca sila v každom z nás určuje náš fyzický vzhľad, správne fungovanie našich orgánov, naše intelektuálne schopnosti, našu povahu. Väčšina ľudí zodpovedá typu, ktorý je kombináciou dvoch dóš, kde jedna je dominantnejšia."
Od detstva do dospievania sme ovplyvňovaní kaphou, od 20 do 50 rokov sme pod vplyvom pitty a od 60 rokov vyššie nás ovplyvňuje váta. Porušenie váty môže spôsobiť nerovnováhu medzi ostatnými dvoma dóšami, pittou a kaphou, pretože váta je z týchto troch najsilnejšia. Riadi a aktivizuje zvyšné dve dóši. Osoby váta ľahko zarábajú, ale aj utrácajú peniaze, sú rázne a neustále riešia niekoľkom problémov naraz. Ľahko môžu prepadnúť úzkostiam, strachu, smútku, nepokoju, najmä preto, že život berú "na plný plyn". Nerovnováhu môže spôsobiť stres, prílišná aktivita, veľa jedla, alkoholu, tabaku, prepracovanosť alebo emocionálne vypätie pretrvávajúce dlhšiu dobu.
Odporúča sa, aby títo ľudia trávili dovolenku v teplom, relaxačnom prostredí. Keď je váta v rovnováhe s ostatnými dóšami, osoba váta bude nadšená, sústredená a pozitívna, dobre spí, dochádza k pravidelnému vylučovaniu moča i stolice a imunitný systém je veľmi silný.
Človek sa má učiť láske, napĺňať vôľu a túžby iných
Čo sme si navliekli na niť osudu?
Osud je pružná niť, ktorej sa človek drží po celý život podobne, ako sa deti v jasliach držia povrázka, keď idú na prechádzku. Osud nie je dogma. Niekedy ho predbiehame, inokedy sa za ním oneskorujeme, občas vybočíme do strán, a tak napíname alebo povoľujeme pružnú niť nášho osudu. Niektorí ľudia namietajú, ako môže niečo neviditeľné, neopísateľné a nepochopiteľné ovplyvniť náš život. Sme predsa veľkí, silní, máme svoje názory a robíme si, čo chceme.
Ako nás môže niečo viesť? Prv, než sa rozhodneme čokoľvek urobiť, kamkoľvek íst, prichádza myšlienka. Predchádza každému pohybu, reči, činu. A práve svet myšlienok je svetom ducha. Naše duchovné vedenie, myšlienky, dávajú smer nášmu konaniu, pripravujú udalosti, ktoré sú potrebné pre ľudský rast, vylepšenie charakteru, jednanie i myslenie. Mnohokrát sa cez nás vyššie svety prihovárajú k druhým, dávajú našim najbližším cenné rady, ktoré ich môžu ochrániť od zla, problémov, bolesti, útrap.
Často však hlas svojich duchovných ochrancov, svojho svedomia, nepočúvame. Počujeme seba, svoje ego. Úloh a povinností máme v materiálnom svete vyše hlavy. Ale keď začneme konať iba podľa svojho rozumu, logikou typu má dať a dal, keď plníme svoje želania bez ohľadu na okolitý život a svet, potom napíname pružnú osudovú niť. Veľkou spätnou silou, ktorá sa proti nášmu pohybu vyvíja, dôjde k preťaženiu, vyčerpaniu našich síl, ktoré sa zle orientovaným úsilím strácajú a zmenšujú. Niť nás vymrští a vráti späť do osudom určených medzí (choroba, bolesti, nevydarené plány).
Z pestrej palety korálikov, ktoré predstavujú nedoriešené situácie a vzťahy našich uplynulých životov, postupne navliekame na pružnú niť svojho životného osudu pomocou nášho duchovného vedenia jeden za druhým. Niekto si navliekol pred príchodom na tento svet na osudovú niť nedoriešené partnerské vzťahy. A ony, postupne s vekom, prichádzajú do jeho života v období dospievania, počas manželstva. Ak je osudom napísané: "Budeš mať veľké problémy s partnermi", tak potom aj s obličkami, vylučovaním moču a pohlavnými orgánmi. Neznamená to však, že sa človeku nevydarí žiadny vzťah. Záleží iba na ňom, ako pochopí svoj problém. Ak ho rieši len svojím egom, svojou neústupnosťou, potom mnohé vzťahy a manželstvá končia rozchodom a rozvodom. Ak vnesie lásku do rozladeného vzťahu, bude sa naň pozerať tiež očami, skrz túžby a želania toho druhého, potom svoju osudovú úlohu zvládol. Tmavý korálik sa postupne rozžiari a namiesto smútku začne dávať teplo života.
Človek sa má v živote učiť láske, "rozpúšťať" svoje ego, zmenšovať plejádu svojich želaní a požiadaviek. Napĺňať vôľu a túžby toho druhého, aby potom bol týmito činmi pohladený a po zásluhe aj odmenený. Ak učenie lásky nepochopí, je ním skôr potrestaný. Osud človeka v súhrne vyjadruje úlohy človeka. Život na Zemi dáva duchu možnosť zmeniť tmavé koráliky za dúhové guľôčky. Život uprostred hmoty, uprostred rôzne vyvinutých jedincov je zložitý. Láskou, pevnou vôľou a vytrvalosťou sa však aj on môže naplniť svetlom, pohodou, radosťou. Čiňme tak, aby sme boli štastní. Milujme druhých ako túžime, aby oni milovali nás.
Texaský lekár Carl Simonton je autorom liečebnej metódy
Vizualizovaním proti rakovine
Autorom metódy vizualizácie je texaský lekár Carl Simonton, ktorý v mladosti prekonal rakovinu a zvíťazil nad ňou. Ako rádioterapeut si všimol, že na rakovinu obyčajne ochorie určitý typ ľudí, a to tí, ktorí pred prepuknutím choroby potláčali svoje emócie. Bezprostrednému ochoreniu potom predchádzala nejaká mimoriadne stresujúca udalosť. Uvedomil si, že i on sám patrí do tejto skupiny onkologických pacientov. A keď sa nad sebou a svojím ochorením zamyslel, došiel k názoru, že choroba je reakciou organizmu práve na tento stres.
Pokiaľ môže nejaká subjektívne prežívaná skutočnosť rakovinu vyvolať, iná ju zasa môže pomôcť "zahnať". Doktor Simonton sa preto snažil svojich pacientov primäť k tomu, aby meditovali a pritom si živo predstavovali - vizualizovali rakovinu a svoj boj s ňou. "Pri pravidelných sedeniach žiadam pacienta, aby skúšal jednoduchú relaxáciu svalov zameranú na dýchanie," vraví lekár. "Potom ho privediem k tomu, aby si v duchu predstavil obraz rakoviny tak, ako sa javí jemu, aby si predstavil ako podstupuje liečbu, ako vidí svoje telo a bunky bojujúce so zhubným nádorom, atď. Pomocou tejto techniky začne pacient pociťovať motiváciu k zlepšeniu svojho zdravotného stavu, prebudia sa v ňom emócie a uvedomí si problémy."
Konkrétne predstavy necháva na svojich pacientov. Nadšený futbalový fanúšik si trebárs rakovinové bunky predstavoval ako množstvo protivníkov. Podľa Simontonových lekárskych záznamov bola liečba u vizualizovaných pacientov výrazne úspešnejšia ako u tých, ktorí túto metódu nepoužívali. Najvýznamnejší Simontov pokračovateľ, profesor chirurgie na univerzite v Yale, Bernard Siegel, tento spôsob vizualizácie vylepšil ešte cielenou artterapiou. Z rozboru kresieb a malieb svojich pacientov dospel k názoru, že približne jeden z piatich pacientov vlastne už nechce ďalej žiť, polovica síce prejavuje o liečbu záujem, ale vidí ju negativisticky a tí ostatní hovoria: "Urobím všetko, čo bude treba, aby sa môj zdravotný stav zlepšil. Stačí, keď mi ukážete ako." U týchto pacientov boli výsledky vizualizácie najmarkantnejšie.
Stranu pripravila: Malva POKORNÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
